Zborník esejí 2008

Abstrakt:Na riadenie softvérového projektu sa v dnešnej dobe kladie čoraz väčší dôraz. Ľudia poverený vedením takýchto projektov však majú k dispozícií viacero podporných prostriedkov a techník, ktoré im môžu túto úlohu pomôcť zvládať a udržovať poriadok a prehľad nad projektom. Obsahom tejto práce je nielen prehľad týchto prostriedkov, ale aj skúsenosti a postrehy autora z praxe a jeho pohľad na túto problematiku.

Abstrakt:Cieľom eseje je podať odpovede na otázky týkajúce sa dôležitosti používania prostriedkov pre podporu manažovania a riadenia softvérových projektov. Poukázať na kľúčovú funkcionalitu a výhody, ktoré tieto prostriedky pri riadení a manažovaní poskytujú. Zároveň podať určité zamyslenie sa nad otázkou zodpovednosti projektových manažérov za neúspech projektu, v prípade, že takéto prostriedky nevyužijú alebo ich v plnej miere využiť nevedia, keďže práve chabé manažovanie hrá pri neúspechu celého projektu hlavnú rolu. Obsahom eseje je taktiež určitý prehľad respektíve rozdelenie softvérových projektov z hľadiska ich rozsiahlosti a miery nevyhnutnosti využívania dostupných podporných prostriedkov.

Abstrakt:FOSS (Free and Open Source Software) je dnes jednou z najdynamickejšie sa vyvíjajúcich oblastí IT sveta. Poskytuje doposiaľ nevídanú flexibilitu v návrhu a integrácií riešení do rovnako profesionálneho ako aj neprofesionálneho sveta IT systémov. Táto nesporne veľmi atraktívna vlastnosť je naďalej podporená jeho častokrát extrémne nízkou cenou, čo umožňuje spoločnostiam nezáväzne so systémami experimentovať. Napriek týmto veľmi veľkým výhodám, je samotný vývoj FOSS riešený akosi živelne. Vývojové tímy sa skladajú z dobrovoľníkov, ktorí vo svojom voľnom čase ten-ktorý projekt vylepšujú. Pritom sa jedná o častokrát veľmi voľne prepojený vývojový systém, pokrývajúci celý svet bez akéhosi koherentnejšieho riadenia. V takomto prostredí tradičné prostriedky na podporu riadenia, ktoré sa častokrát aplikujú s veľkým uspechom v uzavretých komerčných vývojových tímoch, jednoducho nefungujú. Potrebu podpory rozhodovania však nemožno len tak ignorovať - mnohé nádejné projekty končia nie kôli nedostatočnej motivácii alebo technickým možnostiam vývoja, avšak koli nekonzistentnosti krokov vedúcich k cieľu toho-ktorého projektu. Cieľom tejto eseje je v prvom rade preskúmať procesy a princípy, na ktorých sa väčšia FOSS projektov a ich vývoj zakladá a pokúsi sa porovnať toto s tradičným princípom vývoja uzavretého softvéru. Ako ďaľšie sa pokúsi tieto princípy rozvninúť do metód a postupov, na ktorých by sa systémy pre podporu riadenia a rozohodovania pre FOSS projekty mohli zakladať, aby dokázali efektívne využiť obsiahnutý technický potenciál komunity.

Abstrakt:Testovanie je nevyhnutnou súčasťou vývoja softvérového projektu. Je to jedna z metrík kvality projektu. Kvalitný softvér predsa musí byť aj kvalitne otestovaný. No v súčasnosti existuje veľké množstvo metód testovania. Ktorú z nich by teda mal zodpovedný programátor použiť? V tejto práci sa zaoberám vybranými metódami a technikami testovania. Zhodnotím výhody a nevýhody unit testov, test-driven development (techniky metódy bielej skrinky) a niektorých techník metódy čiernej skrinky.

Abstrakt:Plánovanie je jednou z najdôležitejších častí pri tvorbe softvérového projektu. Na začiatku je potrebné analyzovať vytváraný projekt a stanoviť ciele a požiadavky, na základe ktorých sa vytvorí plán činností. Tieto činnosti sa rozdelia medzi jednotlivých členov tímu. Tento plán však nemôžeme považovať za finálny, vzhľadom na to, že počas vývoja vznikajú nové požiadavky, ciele a problémy, ktoré sa na začiatku vývoja neočakávali. To, aby daný projekt správne napredoval, je potrebné dodržiavať stanovený plán a termíny. V tejto eseji sa budem hlavne venovať tvorbe plánov a to porovnaniu modelov prístupu k tvorbe plánov. Tiež okrajovo spomeniem plnenie a aktualizáciu plánov.

Abstrakt:Potrebu kvality v softvérovom inžinierstve nie je potrebné obzvlášť zdôrazňovať. Každá firma si v kontexte čoraz silnejšej konkurencie postupne začína uvedomovať, že prežiť na trhu môže, len ak bude vyvíjať čo najkvalitnejší produkt s čo najnižšími nákladmi. V dnešnej dobe existuje viacero modelov a noriem ako kvalitu zabezpečovať a zvyšovať. Jedným z nich je aj CMMI, ktorý sa špecializuje na oblasti softvérového a systémového inžinierstva. Táto práca má za cieľ vysvetliť základné charakteristiky CMMI a aj fakt, prečo počet firiem, ktoré si tento model zvolili, neustále stúpa. Uvádza výhody nasadenia modelu a jeho vplyv na rôzne faktory, ako sú napr. náklady alebo produktivita. Na CMMI sa však pozerá aj z pohľadu menších firiem a zdôrazňuje potrebu kvality aj v menších tímoch.

Abstrakt:Vytvoriť dobrý a efektívny tím je pomerne náročná úloha. Jedným z nástrojov, ktoré to pomáhajú docieliť, je aj analýza osobností. V súčasnosti existuje niekoľko rôznych metodík, prostriedkov a prístupov na určenie charakterových vlastností človeka, jeho povahových čŕt a predpokladov. Na základe nich je možné určiť zloženie tímu a rozdeliť jednotlivé úlohy v rámci neho pre dosiahnutie čo možno najväčšej efektivity práce. Objavujú sa však aj názory, že tieto metódy majú svoje preukázateľné nedostatky a obmedzenia. Pri vytváraní tímu by sme mali teda prihliadať aj na iné vlastnosti, ako napríklad na vedomosti, zručnosti, predchádzajúce skúsenosti a prax. Ani toto všetko ešte nemusí zaručiť vytvorenie ideálneho tímu, ale pomáha nám predísť niektorým nežiadúcim situáciám, ktoré by mohli v softvérovom tíme nastať. Esej sa sústredí na niektoré prístupy využívané v tejto oblasti. Popísané sú charakteristiky Myers-Briggsovej indikátoru typov, 16 Osobnostných faktorov a Big Five modelu v rámci analýzy osobností a určovania rolí v softvérovom tíme, rovnako ako možnosti využitia jednotlivých prístupov, ich výhody a nevýhody, ale aj ich možná aplikácia v rámci tímového projektu.

Abstrakt:Cieľom tejto eseje je poskytnúť pohľad na súvislosti medzi rizikami a odhadmi v softvérovom projekte. K obom fenoménom softvérového inžinierstva je v súčasnosti k dispozícii množstvo odbornej literatúry, ktorá sa im venuje detailne. Skutočnosťou je však absencia názorov, faktov, ktoré sa snažia oba pojmy konfrontovať. Vzniká tak priestor pre vyjadrenie názorov a poskytnutie základných súvislostí, ktoré žiaľ môžu pri jednostranne zameranej literatúre často uniknúť. Prvá časť eseje stavia odhady do pozície rizikových faktorov projektu. Druhá časť naopak identifikuje riziká ako problémové faktory pri odhadovaní v softvérovom projekte.

Abstrakt:V dnešnej dobe, keď sú softvérové systémy čoraz rozsiahlejšie a komplexnejšie, je plánovanie neoddeliteľnou súčasťou vývoja softvérového produktu. Plánovanie umožňuje lepšie pochopenie cieľov projektu, zefektívnenie procesu jeho vývoja, redukuje neurčitosť a vytvára základ pre riadenie projektu. Vytváranie plánu závisí od celkového prístupu k vývoju softvéru a jeho životného cyklu. Vopred je potrebné poznať aké činnosti treba naplánovať a aké je ich poradie. Esej je zameraná na dva najpoužívanejšie prístupy k vývoju softvéru: klasický plánovo riadený a novší agilný. Existencia nového prístupu bola vynútená meniacimi sa požiadavkami na softvér, ktoré vyplývajú z rýchleho vývoja technológie i celej spoločnosti. Otázkou ostáva možnosť aplikovania overených postupov pri zmenených podmienkach 21. storočia. Na úvod sú vysvetlené základné princípy oboch prístupov a následne na základe prieskumov, tak v komerčnej ako aj akademickej oblasti, sú porovnané oblasti ich nasadenia, výhody a nevýhody, ktoré so sebou prinášajú. Keďže ani jedno riešenie nie je povestným Brooksovým strieborným nábojom, je preskúmaná aj možnosť využitia hybridného prístupu, spájajúceho ich výhody a eliminujúceho ich nevýhody, so zameraním na školský tímový projekt.

Abstrakt:Táto esej sa zaoberá zabezpečením kvality v softvérovom projekte a to konkrétne jednou zo základných fáz životného cyklu softvérového projektu, testovaním. Poznáme niekoľko spôsobov delenia testovaní, ale v tejto práci sa venujem iba jednému z najznámejších a to deleniu na testovanie biela a čierna skrinka. Pri väčšine projektov je potrebné v rôznej miere vykonávať oba spomínané typy testovaní, ale manažéri musia dbať na ich rozdiely a prispôsobiť tomu plánovanie a riadenie v softvérovom projekte. Táto práca preto stručne špecifikuje oba prístupy a snaží sa ich porovnať s pohľadu manažéra projektu a z pohľadu rôznych usporiadaní a zložení tímov.

Abstrakt:Komerčné i školské softvérové projekty často prekračujú dohodnuté termíny, rozpočet, neobsahujú požadovanú funkcionalitu alebo úplne zlyhajú. Príčinou je nerozpoznanie alebo podcenenie vzniku možných neplánovaných situácií – rizík. Táto neznalosť je pre firmy príliš drahá z hľadiska peňazí i reputácie. Študenti kvôli nej strácajú čas a dostávajú horšie známky. Poukazuje to na dôležitosť kvalitného riadenia rizík softvérových projektov nielen vo firmách, ale aj v škole. Esej porovnáva prostredie univerzity s prostredím veľkých softvérových firiem. Skúma najväčšie riziká komerčných projektov z pohľadu skúsených projektových manažérov a spôsoby ako ich zmierniť. Cieľom práce je využiť získané poznatky na zvýšenie kvality školských projektov a zníženie stresu študentov.

Abstrakt:Pri realizácií väčších alebo menších softverových (ale aj iných) projektov existuje zvyčajne cesta, ktorej sa treba držať, aby projekt dosiahol svoj cieľ. Jednak preto aby tento cieľ dosiahol úspešne, ale aj preto aby ho dosiahol v stanovenom čase. Takouto cestou je určitý plán resp. rozvrh prác na projekte alebo časový rozvrh. Tvorba softvérových projektov je pomerne mladá disciplína avšak aj tu existujú určité postupy ako takýto časový rozvrh vytvárať. Možností je hneď niekoľko ako napríklad Ganttova schéma alebo sieťová schéma. Na uľahčenie tvorby takýchto rozvrhov samozrejme existuje niekoľko softvérových podporných nástrojov líšiacich sa v svojich možnostiach a použití. Táto práca sa venuje tvorbe plánov pre softvérový projekt s využitím softvérových podporných prostriedkov. Zameriava sa na niekoľko metód tvorby rozvrhov. Následne opisuje možnosti softvérových podporných prostriedkov v tejto oblasti a pokúša sa zodpovedať otázku, či je vôbec nutné pri príslušnom rozsahu projektu využívať služieb softvérových podporných prostriedkov, a keď áno, aké to má výhody alebo nevýhody.

Abstrakt:Najväčším problémom pri tvorbe softvérového produktu je jeho neviditeľnosť. Mnohé projekty sú zdanlivo takmer ukončené, ale potrebná práca presahuje množstvo tej vykonanej. Aby bolo možné priebeh tohto procesu kontrolovať, vznikajú rôzne spôsoby monitorovania. Výsledky meraní sú dôležité nie len pre kontrolu práce, ale hlavne pre riadenie a plánovanie softvérového procesu. Skutočnú cenu majú len aktuálne informácie, a preto musí byť ich zberanie v maximálnej možnej miere automatizované. Problém nastane, ak členovia tímu začnú namiesto práce produkovať len dobré výsledky meraní. Preto je veľmi dôležité zvoliť vhodné metriky a získané informácie správne spracovať. Táto práca sa zaoberá rôznymi spôsobmi monitorovania softvérového projektu, a vhodnosťou ich použitia v závislosti od vlastností projektu.