Zborník esejí 2010

Abstrakt:Sledovanie úloh je v rámci softvérových projektov nevyhnutnosťou a preto pre tento účel existujú mnohé podporné prostriedky. Existujú však situácie, kedy sa členovia tímu vyvíjajúceho projekt, najmä programátori píšuci kód, neobrátia na externé nástroje, ale z rôznych dôvodov vytvárajú poznámky ohľadom úloh priamo v zdrojovom kóde vo forme komentárov. Prirodzeným spôsobom tak vzniká samostatný prostriedok na sledovanie úloh – anotácie úloh v zdrojovom kóde. Okolo tohto prostriedku následne vznikli nástroje na jeho podporu. V tejto eseji sa zamýšľam nad okolnosťami, prečo a v akých situáciách vývojári uprednostňujú anotácie pred dostupnými externými nástrojmi, ktoré sú už dokonca v projekte použité. Na základe týchto úvah ďalej zvažujem úlohu anotácií pri práci v tíme a teda aj úlohu, ktorú tento prostriedok zohráva alebo môže zohrať v rámci manažmentu projektu. Pri uvažovaní softvérových projektov je táto esej zameraná na malé tímy aplikujúce agilný vývoj softvéru metódou Scrum.

Abstrakt:Presadiť sa na rozrastajúcom trhu so softvérom je pre malú novovzniknutú spoločnosť náročná úloha. Kľúčovým momentom sa pre ňu stáva správny odhad softvérového projektu, z ktorého následne vypracuje pre klienta zaujímavú ponuku. Preto je dôležité, aby každý úspešný projektový manažér vedel vytvoriť čo najreálnejší odhad softvérového projektu. V tejto práci sa zaoberám odhadmi softvérových projektov, ich klasifikáciou a zároveň porovnaním, či už teoretickým alebo odskúšaným na reálnych projektoch. V eseji sa venujem odhadom veľkosti projektu a úsilia potrebného na dokončenie tohto projektu. V eseji sa zaoberám metódou počtu riadkov kódu, funkčných bodov, modelom COCOMO a expertnými odhadmi (kontrolný zoznam, DELPHI metóda) pre softvérové projekty. Ďalej sa venujem problémom a rozdielom v softvérových projektoch malých firiem (malé softvérové projekty, malý tím ľudí) a väčších softvérových projektoch.

Abstrakt:Každý študent vysokoškolského štúdia zameraného na informatiku sa stretáva s mnohými projektmi, ktoré musí vypracovať, aby štúdium úspešne ukončil. Tak ako v komerčných projektoch, aj v tých školských sa objavujú riziká, ktoré môžu ohroziť úspešné zvládnutie projektu. Táto esej je členená na tri základné časti. V úvode sa venujem vysvetleniu základných pojmov z oblasti analýzy a riadenia rizík. V druhej časti eseje sa zaoberám zdrojmi rizika, ktoré sa vyskytujú pri tvorbe školských softvérových projektov, či už tímových alebo samostatných. Zamýšľam sa nad ich odlišnosťou od komerčných projektov z pohľadu pravdepodobnosti ich výskytu a dopadu na projekt. Ďalej v nadväznosti na predchádzajúce poznatky zisťujem, či a akým spôsobom je možné tieto riziká riadiť. Uvažujem taktiež nad tým, či je riadenie rizík v tejto oblasti vôbec potrebné.

Abstrakt:Práca projektového manažéra nie je jednoduchá. Dennodenne sa stretáva s mnohými problémami, ktoré musí riešiť. Tieto problémy sa bežným ľudom môžu zdať nepredstaviteľné. Keďže takmer každý manažér bol raz študent, rozhodol som sa aplikovať niektoré jeho súčasné úlohy z praxe na mladých budúcich projektových manažérov, ktorí sú len študenti a tým priblížiť jeho prácu a motívy. Nezameriavam sa na všetky aspekty, ktoré prináša manažovanie softvérových projektov. Zameriavam sa na monitorovanie projektu, kde rozoberám jeho podrobné vlastnosti a ciele. Ďalej sa zameriavam na manažment zmien a verzií. Zaujíma ma ako manažéri tieto problémy riešia v praxi, a ako ich dnes riešia ich nasledovníci počas svojho štúdia.

Abstrakt:Pri vývoji softvéru je okrem výborného technického zázemia dôležitý aj ľudský faktor. Tímové projekty sú dielom skupiny softvérových inžinierov, preto nielen kvalita výsledného produktu, ale aj efektivita procesu vývoja je ovplyvnená zložením tejto skupiny. Analýza rozličných typov osobností, ktoré sa môžu v tíme vyskytnúť, umožňuje stanoviť určité podmienky zloženia tímu tak, aby boli dosiahnuté čo najlepšie výsledky. Na základe rôznych metód kategorizácie osobnostných typov je možné určiť, aké konkrétne črty a vlastnosti sú typické pre softvérových inžinierov a aký majú vplyv na rozhodovanie, manažment, plánovanie a riziká v projekte. Pomerne častým a špecifickým prípadom práce v tíme sú univerzitné tímové projekty. V tejto eseji sa zameriam na osobnostnú analýzu v tímoch študentov softvérového inžinierstva. Vychádzajúc z reálnych výskumov a ich výsledkov v tejto oblasti, zanalyzujem typy osobností, ktoré sa v študentských tímových projektoch môžu vyskytovať, podľa Myers-Briggsovej rozdelenia a zamyslím sa nad prínosmi a potenciálnymi rizikami spojenými s prítomnosťou jednotlivých osobnostných typov v tíme.

Abstrakt:Otázka komunikácie je v procese vývoja softvéru stále otvorenou záležitosťou. Nedá sa poprieť, že komunikácia je pre prácu v tíme potrebná, ale stále existujú rozdiely v názoroch na jej kvantitu a spôsoby realizovania. Agilné programovanie sa vyznačuje veľkým objemom a vysokou frekvenciou komunikácie medzi jednotlivými členmi. Povaha virtuálneho tímu však redukuje možnosti komunikácie členov tímu tvárou v tvár a teda presúva túto komunikáciu na iné kanály. Cieľom tejto eseje je preto zamyslieť sa nad možnosťami prispôsobenia komunikácie pre potreby virtuálneho tímu vzhľadom na jeho špecifiká. Porovnám klady a zápory, ktoré jednotlivé metódy obnášajú a pokúsim sa zhodnotiť ich vplyv na výkonnosť tímu. Keďže spôsob a štýl komunikácie ovplyvňuje aj znalosť ostatných členov tímu, prihliadnem aj na tento fakt a zhodnotím spôsoby komunikácie, ktoré tento problém čo najviac redukujú.

Abstrakt:Virtuálne tímy sú relatívne nový fenomén v kontexte vývoja softvéru. Prinášajú však množstvo problémov, ktoré môžu znížiť efektivitu tímu či ohroziť úspech projektu. Veľa problémov je však možné vyriešiť použitím vhodných prostriedkov na podporu riadenia v tímoch. Virtuálne tímy nie sú len záležitosť nasadenia vo veľkých nadnárodných korporáciách. Môžeme pozorovať podobnosť medzi virtuálnymi tímami s tímami študentov riešiacimi tímové projekty. V eseji autor ponúka svoj pohľad na existujúce podporné prostriedky, ich dopad a možnosti riešenia problémov. Detailnejšie rozoberá a uvažuje nad jednotlivými oblasťami, ktoré sú podľa jeho názoru kritické pre úspešnosť tímu pri riešení projektu. V závere diskutuje vlastnosti ideálneho prostriedku a možnosti, ako sa k nemu priblížiť.

Abstrakt:Testovanie v rôznych podobách je neoddeliteľnou súčasťou každého softvérového vývoja, avšak každá softvérová spoločnosť k nemu pristupuje z iného pohľadu, pritom vo veľkej miere záleží od jej veľkosti na trhu. Esej analyzuje metódy, prostriedky a postupy etapy testovania vzhľadom na veľkosť podniku. Zameriava sa na ich vhodné a nevhodné použitie, ktoré vedie k predĺženiu etapy testovania a v niektorých prípadoch k jej úplnej bezvýznamnosti z hľadiska nevyužiteľnosti jej výsledkov. Vytýka menším spoločnostiam s obmedzeným rozpočtom privysoké šetrenie, čo má za následok veľký počet neobjavených chýb vo finálnej fáze produktu a veľkým spoločnostiam miestami bezvýznamné navýšenie nákladov na testovanie, pričom výsledok je porovnateľný s použitím lacnejších metód a postupov. Upozorňuje na vhodnosť, či nevhodnosť použitia testovacieho pracovného rámca počas testovania v danom type spoločnosti. Esej sleduje trend využitia testovacej etapy z pohľadu veľkosti spoločností, vzhľadom na jej počet zamestnancov.

Abstrakt:Takmer každá činnosť je spojená s určitým rizikom. Výnimkou samozrejme nie je ani softvérový alebo akýkoľvek iný projekt. Toto riziko môže byť rôzne veľké a mať rôzne následky, od nepatrných prekážok až po zlyhanie celého vynaloženého úsilia. Na druhej strane riziko znamená výzvu, ktorá môže, ale nemusí prinášať zisk. Preto je potrebné vedieť o rizikách, ktoré môžu počas práce na projekte nastať a snažiť sa ich minimalizovať, prípadne nájsť ideálnu hranicu medzi ohrozením projektu a získaním nejakej výhody. V tejto eseji spomeniem časté rizikové faktory a zameriam sa na tie najdôležitejšie z nich z pohľadu nášho školského tímového projektu. Taktiež uvediem spôsoby znižovania a odstraňovania týchto rizík.

Abstrakt:Analýza zarobenej hodnoty (angl. Earned Value Analysis) je manažérskou metódou monitorovania vývoja projektu. Použitie metódy analýzy zarobenej hodnoty pri vývoji projektu dáva manažérom prehľad o aktuálnom stave práce na projekte, ale aj predpoveď, ako sa projekt bude vyvíjať a koľko bude stáť. Porovnaním týchto údajov s pôvodným plánom projektu vie projektový manažér určiť, ako sa projekt vyvíja a prípadne urobiť kroky, ktoré vedú k správnemu smerovaniu projektu. Esej opisuje túto metódu a tiež pojednáva o jej použití pri tvorbe softvérového projektu. Venuje sa problémom, ktoré sú spojené s použitím tejto metódy pri takomto druhu projektu. Jedným z problémov je ako merať pokrok pri vývoji softvéru. Ďalší problém vzniká pri dekompozícii projektu na elementy, keďže jednotlivé úlohy nemôžu byť vždy vopred presne stanovené. V závere sa esej venuje vhodnosti použitie analýzy zarobenej hodnoty v rôznych druhoch softvérových projektov.

Abstrakt:V konkurenčnom prostredí vývoja softvéru úspešnosť softvérových tímov záleží od viacerých faktorov. Ukazuje sa, že jedným z najdôležitejších nie sú len odborné znalosti, ale prioritnú úlohu hrajú aj samotné osobnosti jednotlivých členov a ich schopnosť spolu efektívne pracovať v tíme. Cieľom tejto eseje je poskytnúť prehľad o rôznych prístupoch k charakteristike jednotlivca a o jeho vhodnosti na danú rolu v tíme podľa Myers-Briggs typového indikátora (MBTI), ktorý vychádza z práce Carla Gustava Junga. Zároveň budem analyzovať metódy formovania čo najefektívnejšieho tímu a pokúsim sa zistiť, aký vplyv má rôznorodosť osobností v tíme na úspešnosť riešenia projektu.