Bakalárske štúdijné programy

FIIT ponúka tieto akreditované študijné programy v 3-ročnom dennom bakalárskom štúdiu (v zmysle zákona č. 131/2002 Zb. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov):

Informatika (B-INFO) v odbore informatika   zameranie štúdia

Informatika (B-INFOxA) - štúdium v angl. jazyku v odbore informatika

Výskumná orientácia v bakalárskom štúdiu

Harmonogram štúdia

 

Všeobecná charakteristika a ciele bakalárskeho štúdia

Vzdelávanie v 1. stupni štúdia v oblasti informatiky a informačných technológií je koncipované tak, aby o študijné programy rešpektujúce ekonomický a sociálny rozvoj spoločnosti, bol záujem zo strany uchádzačov o vysokoškolské štúdium. Absolventi týchto študijných programov nájdu uplatnenie tak na domácom, ako aj medzinárodnom trhu práce, alebo môžu pokračovať v štúdiu na 2. stupni.

V prvom stupni FIIT poskytuje študijný program Informatika v študijnom odbore informatika so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky.

Študijné programy sú postavené na dôkladných teoretických základoch a sú orientované na rozvíjanie kreativity a praktickej zručnosti študentov. Cieľom je poskytovať široké zázemie získaním znalostí z príslušnej oblasti danej študijným odborom spolu so znalosťami v netechnických oblastiach. Každý študent absolvuje ekonomické, humanitné a spoločensko-vedné predmety, ako aj štúdium cudzích jazykov (anglický jazyk je povinný). Významnú zložku obsahu štúdia tvorí projektová práca (individuálna aj skupinová). V programoch sa uplatňuje voliteľnosť predmetov, ktorou sa študent profiluje vo zvolenej oblasti informatiky a informačných technológií. FIIT poskytuje komplexné základné vzdelanie tak v prírodovedných a technických, ako aj netechnických oblastiach a vychováva špecialistov v oblastiach, ktoré tvoria profesionálny profil študenta.

 

Štruktúra jednotiek študijných programov a formy výučby

Z pohľadu organizácie štúdia je základnou časťou štúdia nominálny ročník. Každý nominálny ročník sa skladá z dvoch semestrov. 3-ročné bakalárske štúdium je vzhľadom na štandardnú dĺžku bakalárskeho štúdia rozdelené na nominálne ročníky takto:

• 1. nominálny ročník - študent získal menej ako 60 kreditov,
• 2. nominálny ročník - študent získal 60 kreditov a viac, avšak menej ako 120 kreditov,
• 3. nominálny ročník - študent získal 120 kreditov a viac,

V prvom nominálnom ročníku získava najmä znalosti prírodovedného charakteru spolu so základmi študijného odboru. Už v tomto roku je študent v niektorých predmetoch zapájaný do riešenia malých projektov.

V druhom nominálnom ročníku sa prehlbujú znalosti študijného odboru, pričom študent rieši praktické problémy v menších projektoch v jednotlivých predmetoch. Ďalej sa prehlbujú aj znalosti z matematiky. V tejto časti štúdia sa už v menšej miere uplatňuje voliteľnosť predmetov študijného odboru.

Podstatnú časť úsilia študent venuje bakalárskemu projektu, ktorého výsledkom je bakalárska práca. Bakalársky projekt študent rieši dva semestre. V tejto časti štúdia sa vo väčšej miere uplatňuje voliteľnosť predmetov študijného odboru, ktorou si študent môže vhodne doplniť špecializáciu danú aj témou bakalárskej práce. V priebehu štúdia študent získava znalosti aj z netechnických predmetov ekonomického, humanitného a spoločensko-vedného zamerania.

Podmienkou postupu do ďalšej časti štúdia je získanie predpísaného počtu kreditov. Počet kreditov potrebných na postup do ďalšej časti štúdia určuje študijný poriadok. Študijné programy sa členia na predmety. Vzdelávanie v predmetoch sa poskytuje v týchto formách: prednáška, seminár, cvičenie, konštrukčné alebo laboratórne cvičenie, projektová práca. Každú formu dopĺňa konzultácia ako metóda komunikácie so študentom.

Pre jednotlivé formy je daný rozsah výučby v hodinách, ktoré reprezentujú priamu (rozvrhovú) výučbu študenta.

Okrem priamej formy výučby má každý predmet stanovený podiel praktickej riadenej práce a samostatnej práce študenta.

 

Spôsoby hodnotenia a ukončenia štúdia predmetov

Pre každý predmet je určený spôsob ukončenia štúdia predmetu ako jedna z nasledovných možností:
• zápočet (z)
• klasifikovaný zápočet (kz)
• zápočet a skúška (zs)
• skúška (s)
• štátna skúška (šs)

Spôsob hodnotenia je vlastný jednotlivým predmetom, ako aj formám výučby. Úroveň absolvovania predmetov sa hodnotí bodmi v rozsahu 0 - 100. Bodové hodnotenie sa v prípade predmetov so spôsobom ukončenia klasifikovaný zápočet, zápočet a skúška, skúška transformuje na známku podľa stanovenej klasifikačnej stupnice. Pri predmetoch ukončených iba zápočtom sa bodové hodnotenie premietne do udelenia, resp. neudelenia zápočtu.

Celkové hodnotenie úrovne absolvovania predmetu je integrálnym hodnotením, ktoré v sebe zahŕňa:

• priebežné hodnotenie
  hodnotia sa:
  • vedomosti študenta, ktoré získal priebežným štúdiom predmetu (priebežné testy),
  • riešenia úloh zadávaných v rámci riadenej, ako aj samostatnej práce študenta.
• záverečné hodnotenie
  hodnotí sa úroveň absolvovania záverečného testu (ak spôsob ukončenia štúdia predmetu je skúška alebo zápočet a skúška) alebo obhajoba projektu (v predmetoch, kde sa využíva ako forma výučby projektová práca a spôsob ukončenia štúdia predmetu je klasifikovaný zápočet).

Priebežné hodnotenie práce študentov tvorí významnú časť hodnotenia (štandardne v bakalárskom štúdiu 30 - 50 % z celkového hodnotenia). Je motivujúce aj pre študentov na získavanie trvalých poznatkov a zručností.

 

Projektová práca

Projektová práca je význačnou črtou bakalárskych študijných programov. Považuje sa za základný prostriedok získavania inžinierskej zručnosti, praktických návykov a aplikovania získaných teoretických poznatkov.

Projektová práca je zahrnutá do študijných plánov tromi explicitne samostatnými projektovými predmetmi (povinné predmety štúdia). Ide o predmety Bakalársky projekt I, Bakalársky projekt II vo všetkých študijných programoch, v ktorých študenti projektujú individuálne. Ďalej predmety, v ktorých si študenti bakalárskeho štúdia osvojujú aj metódy projektovej práce v skupinách.

Informácie k bakalárskemu projektu

Projektová práca rozvíja aj implicitne v menšom rozsahu vo viacerých predmetoch (najmä v druhej a tretej časti štúdia). Študenti tu v priebehu semestra riešia individuálne, príp. v malých skupinách menšie projekty a domáce úlohy (2 až 6 projektov, úloh rôznej zložitosti), ktorých riešenia prezentujú a obhajujú aj ústne vo vopred stanovených termínoch. Zadania projektov korešpondujú s obsahom príslušných predmetov, v rámci ktorých sa riešia. Pre ich úspešné zvládnutie však musia študenti aplikovať aj poznatky z iných predmetov. Dôležitosť projektovej práce je vyjadrená aj podielom jej hodnotenia na celkovom hodnotení úrovne absolvovania príslušného predmetu. Hodnotenie projektovej práce typicky zahŕňa hodnotenie dokumentácie projektu (úlohy), úrovne návrhu a realizácie (podľa požiadaviek na projekt) a prezentácie projektu (úlohy).

Dôraz kladený na samostatnú prácu a samoštúdium je reflektovaný aj kreditmi priradenými predmetu

Kredity vyjadrujú nielen počet rozvrhových hodín, ale aj objem hodín venovaných samostatnej práci a samoštúdiu.

 

Štátna skúška a bakalárska práca

Bakalárske štúdium obsahuje vypracovanie záverečnej bakalárskej práce, ktoré sa realizuje v poslednej časti štúdia 3. nominálny ročník vo forme dvoch projektových predmetov: Bakalársky projekt I, Bakalársky projekt II. Cieľom je osvojiť si metódy a postupy riešenia relatívne rozsiahlych projektov. Súčasne je cieľom preukázať schopnosť samostatne a tvorivo riešiť zložité úlohy v súlade so súčasnými metódami a postupmi, ktoré sa využívajú v príslušnej oblasti, a tým preukázať pripravenosť na uplatnenie sa v praxi. Ide o individuálnu samostatnú riadenú projektovú prácu, ktorou má študent preukázať schopnosť:

• aplikovať získané teoretické a praktické poznatky zo štúdia,
• vyhľadať relevantnú literatúru, materiály alebo iné pramene, ktoré sa vzťahujú k riešenému problému, čo umožňuje upresnenie špecifikácie problému (zadania) v súlade so súčasným stavom v príslušnej oblasti,
• samostatne a tvorivo spracovať nové poznatky, analyzovať možné riešenia, tvoriť modely, prípadne ich implementovať a vyhodnocovať výsledky,
• preukázať inžiniersku zručnosť a praktické návyky,
• prezentovať riešenie, spôsob a výsledok overenia jeho vlastností ústne aj písomne,
• účinne riadiť vlastný projekt a efektívne využiť diskusie s vedúcim projektu.

Práca s odbornou literatúrou, významná miera tvorivej práce a preukázanie schopností abstrakcie sa požaduje najmä u študentov, ktorí majú záujem o štúdium druhého stupňa. Bakalárska práca svojím rozsahom a náročnosťou reprezentuje význam projektu ako záverečného projektu bakalárskeho štúdia a tematicky sa sústreďuje na vybranú oblasť príslušného študijného odboru.

Témy bakalárskych prác si študenti vyberajú na konci 2. nominálneho ročníka z definovanej množiny tém. Jednotlivé témy posudzuje z hľadiska dodržania požadovanej kvality (odborné zameranie, náročnosť, rozsah) odborná komisia, ktorú vedie garant študijného programu.

Bakalársku prácu študent vypracúva dva semestre. Koniec každého semestra predstavuje kontrolný bod, v ktorom študent preukazuje dosiahnuté výsledky:
• po 1. semestri riešenia (ukončenie predmetu Bakalársky projekt I) písomná dokumentácia, ktorú hodnotí známkou vedúci projektu,
• po 2. semestri riešenia (ukončenie predmetu Bakalársky projekt II) písomná dokumentácia - bakalárska práca, ktorú posudzuje vedúci projektu a jeden oponent.

Štátnou skúškou bakalárskeho štúdia je obhajoba bakalárskeho projektu a odborná rozprava k projektu. Bakalársky projekt posudzuje vedúci projektu a jeden oponent. Projekt študent obhajuje pred skúšobnou komisiou na vykonanie štátnej skúšky. Pri hodnotení štátnej skúšky sa berie do úvahy:

• predložená bakalárska práca a úroveň realizačnej časti projektu (na základe posudkov vedúceho projektu a oponenta),
• práca na projekte v priebehu roka (na základe posudku vedúceho projektu),
• prezentácia a obhajoba bakalárskej práce,
• vyjadrenia a stanoviská v odbornej rozprave k bakalárskej práci.

Štátnu skúšku môže študent opakovať iba raz, a to v termíne určenom skúšobnou komisiou.

Informácie k bakalárskemu projektu

 

Úroveň a uplatnenie absolventov

Študijné programy sú navrhnuté tak, že každý študent, ktorý skončil štúdium a obhájil bakalársku prácu získa požadované teoretické poznatky, praktické návyky a zručnosť v zmysle profilu absolventa.
Projektové práce či už explicitne, alebo implicitne vyjadrené v učebných plánoch, vyžadujú od študenta aplikovanie získaných teoretických a praktických poznatkov v plnom rozsahu. Úspešne skončiť štúdium tak môže iba študent, ktorý sa systematicky priebežne venuje štúdiu jednotlivých predmetov. Značné percento študentov už počas štúdia si rozširuje svoje praktické znalosti a zručnosti aj prácou v rôznych odvetviach hospodárstva, ako napr. programátori, administrátori počítačových sietí, konštruktéri technických zariadení.

Absolventi všetkých študijných programov nájdu uplatnenie na domácom, ako aj medzinárodnom trhu práce vo všetkých odvetviach hospodárstva, tak v súkromnom, ako aj vo verejnom sektore. Uplatnia sa vo všetkých odvetviach, ktoré využívajú metódy a prostriedky informatiky a informačných technológií na riadenie a správu svojich procesov (napr. priemyselné podniky, bankovníctvo, doprava, zdravotníctvo, vzdelávacie inštitúcie). Sú pripravení aj na ďalšie druhostupňové vysokoškolské vzdelávanie v informatických alebo príbuzných odboroch.