Prejsť na obsah
Chráňme si kvalitu vzdelávania

Doplnok k vyhláseniu Už dosť! zo 17. 1. 2019

Aj my sme presvedčení, podobne ako kolegovia z Filozofickej fakulty UK a iných fakúlt a univerzít, že prípad rigoróznej práce predsedu slovenského parlamentu je problém a podporujeme ich stanovisko. Politikom vo vysokej ústavnej funkcii by nemal byť niekto, kto nedokázal vierohodne vysvetliť, ako získal titul. Namiesto otvoreného konania svoju rigoróznu prácu nepochopiteľne fakticky utajil a keď ju nakoniec po verejnom tlaku zverejnil, tak sa ukázalo, že jeho práca je v podstate kompilátom z viacerých prác iných autorov.

Získať titul za prácu iných nie je fér voči všetkým, ktorí sa snažia poctivo získať svoje vzdelanie. Tu nejde o to, či prevzaté časti správne citoval alebo nie. Ak je celá práca zložená v podstate z nejako (hoci aj správne) citovaných prevzatých prác, nesmie postačovať na to, aby mohol niekto na jej základe získať titul, lebo titul sa nemá získať za nič, resp. za prácu druhých.

Už to, že sa o to nejaký verejný činiteľ pokúsil, ho diskvalifikuje z toho, aby zastával významný post. Verejní činitelia by mali ísť vzorom v dodržiavaní etických noriem, nevraviac už o zákonoch. Verejní činitelia musia zniesť vyššiu mieru pozornosti, či konajú korektne a ak nekonajú, musia z funkcie odísť.

Nedá sa však obísť ani otázka, ako sa mohlo stať, že univerzita udelila niekomu titul za prácu, ktorá nie je v podstate jeho dielom, ale je zlepencom z prevzatých textov od iných autorov. Je to vážne pošramotenie povesti tej univerzity. Je to krivda na tých jej absolventoch, ktorí nezvolili ľahšiu cestu preberania cudzích textov a vytrápili sa písaním vlastných myšlienok. Žiaľ, nedá sa vylúčiť, že sa také niečo stane. Univerzita by mala mať nastavené pravidlá a procesy tak, aby takúto možnosť čo najviac minimalizovala. A ak sa to výnimočne stane, mala by sa s tým jednoznačne vysporiadať. Teda preukázať, že ide len o ojedinelé dávne zlyhanie, ktoré sa dnes neopakuje.  

Ďalšia rovina je spojená s podozrením, že prevzaté texty neboli v úplnom rozsahu priznané ako prevzaté a práca mohla vyvolať dojem, že je pôvodným dielom autora so zrejmým úmyslom získať na jej základe neoprávnene titul. Takéto konanie sa zvykne označovať za opisovanie (plagiátorstvo) a chápe sa ako druh podvodu. Podvod je v tom, že autor vydáva prácu iných za svoju vlastnú a chce za to získať neoprávnený prospech (titul).

Ak by sa mal verejný činiteľ vzdať svojej funkcie v prípade, že získal titul neoprávnene (lebo nie vlastnou prácou), tobôž by mal tak učiniť v prípade, keď je podozrenie, že pri tom ešte aj podvádzal (t.j. zatajil, že prezentuje cudzie texty ako vlastné).

Tu by však navyše pribudlo podozrenie z podvodu, čo je trestný čin. Preto by aj sankcia voči takému autorovi mala byť prísnejšia. Opierajúc sa o starú rímsku zásadu ius ex iniuria non oritur (z bezprávia právo nevznikne), možno odvodiť, že na udelený titul nemá právny nárok a nemal by ho používať.

Také rozhodnutie môže autor, uvedomiac si nekalosť svojho konania, spraviť sám a netreba na to ani zákon.

V každom prípade by mala byť efektívna možnosť mu ho odobrať - nie taká, akú teraz zavádza narýchlo navrhnutá účelová novela zákona. Určite by sa o to mala usilovať príslušná univerzita. Ona bola síce na jednej strane podvedená, no na strane druhej by si mala veľmi dôkladne preveriť, ako fungujú jej vnútorné mechanizmy zabezpečenia kvality. Môže sa ukázať, že došlo nielen k individuálnemu zlyhaniu (niektorých) aktérov príslušného konania (vedúci práce, oponent, komisia, dekan), ale že je tam aj systémový problém. Obzvlášť, ak by zlyhania boli navyše spojené s korupciou, klientelizmom a pod.

Preto by bolo želateľné, aby si dotknutá univerzita v obdobných prípadoch urobila dôkladnú analýzu, a priori nevylučujúcu akékoľvek podozrenie. Toto považujeme za normálny postup, aký sa očakáva od štandardnej univerzity. Transparentné postupy snažiace sa o pravdu zvýšia našu dôveryhodnosť v úsilí o dodržiavanie akademickej etiky a reputáciu medzi slušnými ľuďmi, ktorí hľadajú kvalitné vzdelanie u nás doma, a nie sú nútení utekať do zahraničia. Slovensko to potrebuje.  

Je tragické, že túto prioritu si neuvedomuje ministerka, ktorá dokonca ako vedkyňa namiesto ochrany kvality vzdelávania toleruje a zľahčuje nekalé praktiky, čím znevažuje prácu ľudí vo svojom rezorte.

prof. Ing. Mária Bieliková, PhD., dekanka FIIT STU
prof. Ing. Pavol Návrat, PhD., prodekan FIIT STU
doc. Ing. Viera Rozinajová, PhD., prodekanka FIIT STU
doc. Mgr. Daniela Chudá, PhD., prodekanka FIIT STU
doc. Ing. Marián Šimko, PhD., prodekan FIIT STU
Ing. Peter Pištek, PhD., prodekan FIIT STU
doc. Ing. Tibor Krajčovič, PhD., poradca dekanky FIIT STU
doc. Ing. Peter Lacko, PhD., predseda Akademického senátu FIIT STU