Prejsť na obsah
Bakalárske štúdium

Výskumná orientácia v bakalárskom štúdiu

 

Čo ponúkame študentom výskumnej orientácie?

Keďže práca výskumníka (ale aj inžiniera) je o systematickom prístupe, skúsime namiesto hory textu odpovedať trochu štrukturovanejšie. Výskumná orientácia pre toho, kto sa na ňu dá, znamená:

  • menej štandardného učenia, viac tvorivej individuálnej práce, spravidla smerujúcej k výskumu,
  • privilégium individuálnejšieho prístupu,
  • pre oba študijné programy možnosť zostaviť si študijný plán s orientáciou na výskum, čo znamená:
    • namiesto troch povinne voliteľných predmetov postupnosť troch výskumne orientovaných seminárov, špeciálne navrhnutých pre malú skupinu najlepších študentov, podľa možností aj prispôsobených individuálnym potrebám študentov, najmä v nadväznosti na zvolené témy výskumu,
    • privilégium individuálnejšieho prístupu,
    • možnosť navrhnúť tému svojej bakalárskej práce v súlade s oblasťami výskumu určených pracovníkov fakulty (mentorov) tejto skupiny,
    • privilégium individuálnejšieho prístupu,
    • o jeden semester skorší začiatok vypracúvania bakalárskej práce s výberom témy už v treťom semestri,
  • možnosť individuálneho prístupu nielen v rámci seminárov,
  • podpora v súťažiach a motivácia k účasti v medzinárodných súťažiach (pre tých, ktorí majú o takúto formu záujem),
  • možnosť práce na výskumných projektoch na fakulte.

Predsa len k jednému z bodov stojí za to vyjadriť sa trochu bližšie - “o jeden semester skorší začiatok vypracúvania bakalárskej práce s výberom témy už v treťom semestri”. Aj keď to môže znieť neintuitívne, začať s bakalárkou o semester skôr je skutočne veľká výhoda. Ľudský (a aj študenti sú len ľudia 😉) mozog potrebuje čas na to, aby absorboval nové poznatky. Pri práci na bakalárskej práci sa potrebujete často zoznámiť s novou doménou a takéto zoznámenie chvíľu trvá. Mať o pol roka viac je veľký benefit.

 

Čo očakávame od študentov vo výskumnej orientácii?

Chuť dokázať niečo na čo budete hrdí, nech je to akokoľvek malé alebo veľké.

Vážne, od študentov vo výskumnej orientácii neočakávame nič iné ako to, že sa budú sami chcieť niečo naučiť. Naším tajným prianím je vždy to, aby sa takíto študenti o štúdium zaujímali o kúsok viac, aby ich práca bavila a to ostatné (výsledky či nebodaj ocenenia) prídu samé. Ak by sme ale naše očakávania mali trochu rozviesť, vyzerali by asi takto:

  • motivácia a nasadenie v štúdiu tak, aby sa študent zlepšoval a rozvíjal,
  • chuť pracovať na sebe a snáď aj kúsok tej prirodzenej zvedavosti a túžbe vedieť viac,
  • výsledky v projektoch (najmä v súvislosti s bakalárskym projektom, ale nielen),
  • zapojenie sa do súťaží (v prípade, že to je v súlade s konkrétnou orientáciou študenta, zapojenie do súťaží nie je v žiadnom prípade podmienkou).

 

Kto sa môže prihlásiť na výskumnú orientáciu?

Na výskumnú orientáciu sa môže prihlásiť každý študent prvého ročníka trojročného bakalárskeho štúdia a študent druhého ročníka štvorročného bakalárskeho štúdia. Očakáva sa, že študenti výskumnej orientácie nemajú opakované predmety (výnimočne môže vzniknúť situácia, v ktorej individuálne toto posúdime a do výskumnej orientácie prijmeme aj študenta/študentku s opakovaným predmetom).

 

Čo potrebujem spraviť, aby som sa dostal(a) na výskumnú orientáciu?

Vypracovať prihlášku podľa pokynov na webe fakulty pre výskumnú orientáciu. K prihláške sú tri prílohy: motivačný list, koncept výskumného zámeru a zoznam doterajších činností. Informácie k tomu sú dostupné na webe.

Prihlášku treba podať v termíne stanovenom na webe.

 

Ako prebieha prijímacie konanie na výskumnú orientáciu?

Treba podať v stanovenom termíne prihlášku. Po zozbieraní prihlášok vás pozveme na ústny pohovor, ktorý sa deje čiastočne spoločne v skupine, čiastočne individuálne (v závislosti od počtu prihlásených a ich výsledkov). Porozprávame sa a pokúsime sa zistiť, či výskumná orientácia bude pre vás dobrá voľba.

Cieľom je urobiť dobrú voľbu pre vás - študentov.

Proces uzavrieme, keď budú známe vaše výsledky z letného semestra najmä kvôli tomu, že požadujeme, aby spravidla študenti na výskumnej orientácii nemali opakované predmety.

Celý pohovor prebieha v priateľskej atmosfére. My sme tu preto, aby sme vám pomohli sa stať lepšími. Ak sa niekto prihlási na výskumnú orientáciu nemôže nič stratiť, len si otvorí dvere k zaujímavej príležitosti.

 

Čo keď si to rozmyslím, môžem sa odhlásiť?

V celom procese môžete v hociktorom okamihu povedať nie. A aj keď už na výskumnej orientácii budete a z najrôznejších dôvodov zistíte, že máte problém, tak to vždy vieme vyriešiť (doteraz sa to stalo dvakrát, že sa študent po prvom alebo druhom semestri vo výskumnej orientácii rozhodol, že nebude pokračovať. Vyriešili sme to veľmi jednoducho, pričom ale dobré vzťahy aj so študentmi na výskumnej orientácii ostali, to vám nikto nezoberie).

 

Čo mi môže priniesť výskumná orientácia?

Odpoveď na túto otázku je rozptýlená v ostatných otázkach. Ak by sme ale mali vypichnúť jednu vec, je to skupinka ľudí, ktorí sa chcú zlepšovať a budú vás ťahať dopredu - to sú ostatní študenti na VO.

 

V čom je výskumná orientácia iná ako klasické bakalárske štúdium?

V celom procese môžete v hociktorom okamihu povedať nie. A aj keď už na výskumnej orientácii budete a z najrôznejších dôvodov zistíte, že máte problém, tak to vždy vieme vyriešiť (doteraz sa to stalo dvakrát, že sa študent po prvoUrčite máte individuálnejší prístup. Predsa len, keď ste sa prihlásili na výskumnú orientáciu, predpokladá sa, že ste na to mali dôvod a že sa chcete niečo zaujímavé naučiť. Je teda šanca, že aj vaši vedúci vo vás budú vidieť potenciál, ktorý sa budú aktívne snažiť prebudiť.

Čo sa týka predmetov, odpoveď je v otázke Čo sa preberá na predmetoch, ktoré sú špeciálne určené pre výskumnú orientáciu?

 

Musím dopredu presne vedieť, čomu sa chcem venovať, keď sa hlásim na výskumnú orientáciu?

Nie, netreba. Len málokedy sa stane, že študent v prvom či druhom roku štúdia toto vie. My vám pomôžeme vybrať si a nájsť tému, ktorá vás bude baviť.

 

Akým témam alebo oblastiam sa môžem venovať vo výskumnej orientácii?

Môžete sa venovať v podstate hocijakej téme, ktorá dáva zmysel v kontexte výskumu, ktorý robíme u nás na fakulte. Našťastie, naša fakulty pomerne široko výskumne pokrýva mnohé oblasti informatiky a informačných technológií. Akú tému nakoniec budete rozvíjať závisí od toho aký bakalársky projekt budete mať a kto vás bude viesť.

Príklady oblastí, ktorým sa môžete venovať najlepšie môžete vidieť, keď si pozriete o prezentujú vaši starší spolužiaci na našej študentskej vedeckej konferencii IIT.SRC. Témy sú v oblastiach, ako umelá inteligencia, softvérové inžinierstvo, informačné systémy, informačná bezpečnosť, počítačové siete, vnorené systémy.

Dobrý zdroj informácií o tom, aký výskum sa na fakulte robí je aj náš web, kde sú vymenované jednotlivé oblasti výskumu.

Ďalším dobrým zdrojom na to, aby ste si mohli pozrieť čo sa vo výskume na fakulte robí je výročná správa (Annual report). Na webe fakulty sú dostupné všetky výročné správy od vzniku fakulty.

 

Aké je riziko neúspechu vo výskumnej orientácii?

Od roku 2009 kedy sme výskumnú orientáciu začali nevieme o niečom, čo by sa dalo označiť za neúspech. Všetci študenti úspešne skončili štúdium, keď mali nejaký problém, riešili sme ho individuálne. Dnes sú mnohí z nich na významných pozíciách v priemysle a zopár z nich aj na fakulte.

 

Viem, akej oblasti by som sa chcel venovať, ale som v nej nový, určite nie expert. Vadí to?

Nevadí. Dokonca to očakávame. Na výskumnej orientácii ste stále študentmi, nie “hotovými” výskumníkmi, takže je úplne prirodzené, že sa potrebujete s danou oblasťou najprv oboznámiť.

Dôležité je, aby ste sa v téme nakoniec našli a aby vás práca na vašej téme bavila. To mnohokrát viac závisí od ľudí, s ktorými spolupracujete ako od konkrétnej oblasti, ktorej sa venujete.

 

Môže sa do výskumnej orientácie prihlásiť študent každého študijného programu?

Áno, výskumná orientácia je pre všetkých študentov.

 

Musím mať excelentný priemer, aby som sa dostal do výskumnej orientácie?

Naším cieľom je vo výskumnej orientácii zhromaždiť tých študentov, ktorí majú najlepšie predpoklady na to, aby sa zlepšovali a nakoniec boli medzi “najlepšími”. A samozrejme takí, ktorí prejavia záujem a chcú sa zlepšovať. Slovo “najlepší” je v úvodzovkách, lebo aj keď je priemer dôležitý, nie je to jediný faktor, ktorý určuje to, že výskumná orientácia je to pravé pre študenta a bude z neho skvelý absolvent, líder, expert.

Priemer známok ale mnohé napovedá, pokiaľ sa berie v širšom intervale. Preto ho berieme do úvahy. Nedá sa určiť presná hranica priemeru, ktorú keď prekročíte, tak sa do výskumnej orientácie nedostanete, ale doteraz sme nikdy nemali vo výskumnej orientácii študenta, ktorý mal priemer na konci prvého ročníka trojročného alebo druhého ročníka štvorročného Bc. štúdia väčší ako 2.0. Priemer vyšší ako 2 spravidla ukazuje, že by mohol byť problém so zaradením do výskumnej orientácie aj keď študent s takýmto priemerom vôbec nemusí byť menej schopný, ale môže to dosť napovedať o jeho prioritách.

 

Čo sa preberá na predmetoch, ktoré sú špeciálne určené pre výskumnú orientáciu?

Na prvom predmete (VOS1) vám dvaja skutoční experti urobia celosemestrálny kurz geniality z tvorby webových aplikácií. Prejdete si všetky aspekty od špecifikácie požiadaviek na váš projekt cez jeho implementáciu (vytvoríte klientskú aj serverovú časť) až po nasadenie do reálneho prostredia. Vyskúšate si teda full-stack vývoj a DevOps. Okrem vývoja sa však budete zaoberať aj užitočnosťou toho, čo budete vyvíjať. To je niekedy ťažšie ako samotný vývoj a na to nemáme dosť priestoru v štandardných predmetoch, lebo sa dá robiť len individuálne. Na tomto predmete je výrazná snaha rozvíjať v tomto smere schopnosti študentov.

V druhom predmete (VOS2) sa oboznámite s metódami práce s dátami a vyhodnocovaním experimentov. Pred tým ako sme mali predmet Inteligentná analýza údajov (IAU) v bakalárskom štúdiu to bol jedinečný predmet, keďže preberal veci, ktoré inde neboli. Teraz sa trochu posúva smerom viac k vyhodnocovaniu výsledkov výskumu v najrôznejších oblastiach. Absolvovanie predmetu IAU nie je podmienkou.

Tretí predmet (VOS3) je individuálny - nie sú žiadne spoločné prednášky či cvičenia, pracujete len s vaším mentorom. A voliteľný - to znamená, že nemusí si ho vybrať každý študent výskumnej orientácie pokiaľ chce stále na výskumnej orientácii byť. V podstate pracujete viac na svojej bakalárke. Každý sa sám rozhodne, či chce viac priestoru pre svoju bakalárku, alebo si vyberie nejaký iný povinne voliteľný predmet. Podmienkou je aj nejaký vedecký výstup - minimálne článok na IIT.SRC, čo je požiadavka pomerne ľahko splniteľná, lebo témy bakaláriek vo výskumnej orientácii sú také, že predpokladajú, že z toho takéto niečo môže vzniknúť.

 

Vraveli ste, že vo výskumnej orientácii budeme tvoriť (ak sa podarí) jeden krúžok. Znamená to, že budeme pracovať ako keby v tíme na jednej téme? Musia sa všetci vo výskumnej orientácii venovať témam v tej istej oblasti? Čo ak niekto z výskumnej orientácie neurobí to, na čom sme sa dohodli?

Budete tvoriť jeden krúžok, takže tam, kde to kapacity dovolia, budete mať cvičenia spoločne (určite sa to týka predmetov špecifických pre výskumnú orientáciu, ale aj v niektorých ďalších budete v krúžku len vy pokiaľ vás bude aspoň 15). To ale neznamená, že budete všetci pracovať vo výskume na jednej téme.

Každý študent vo výskumnej orientácii rozvíja výskum v rámci bakalárskeho projektu, ktorý má každý jedinečný. Teda každému bude pridelený individuálny mentor v závislosti od toho, čomu sa chce venovať. Napríklad, ak budete chcieť analyzovať obrazové dáta, je dosť možné, že vašim mentorom bude doc. Benešová, zatiaľ čo mentorom vášho spolužiaka z výskumnej orientácie, ktorý chce pracovať s neurónovými sieťami, bude doc. Lacko.

Keďže nepracujete na jednom spoločnom veľkom projekte, ale každý sa venujete svojej téme (čo zastrešuje bakalárska práca), nemá vás prečo zasiahnuť, ak sa váš spolužiak rozhodne pracovať menej ako vy.

 

Čo môžem urobiť pre to, aby som zvýšil šancu dostať sa do výskumnej orientácie?

V prvom rade je dobré napísať kvalitný výskumný zámer - nepredpokladáme, že máte nejaké super znalosti z oblasti, v ktorej chcete robiť výskum. Nepredpokladáme ani to, že túto oblasť poznáte, teda, že viete čo chcete. Chceme ale zistiť, či máte schopnosť si niečo prečítať, zistiť, pre niečo sa nadchnúť. To, čo budete nakoniec robiť bude s veľkou pravdepodobnosťou iné, rozhodnete sa pre to o pol roka neskôr, keď budete mať viac informácií. Teraz potrebujeme vybrať tých, ktorí chcú a majú základné predpoklady.

Známky zo zimného semestra už nezmeníte, no môžete sa postarať o to, aby tie v letnom semestri boli čo najlepšie. Určite veľmi zaváži či nejaké predmety prenášate do ďalšieho roku.

 

Koľko času navyše ma bude stáť výskumná orientácia? Zostane mi čas aj na iné veci, napríklad na osobný život?

Výskumná orientácia vás nutne nestojí viac času ako štandardné štúdium. Na výskumnej orientácii máte rovnaký počet predmetov a získate rovnaký počet kreditov. Rozdiel je najmä v tom, že vo výskumnej orientácii sa zvyknú stretnúť ľudia, ktorých to, čomu sa venujú, naozaj baví. Tomu potom zodpovedá aj to, že škole venujú viac času. Toto preukázateľne pomáha tomu, aby každý z účastníkov získal zo štúdia čo najviac (už samotné poznanie takýchto ľudí a priateľstvá sú pre budúci profesionálny život doslova kľúčové).

Určite sa nemusíte báť, že by ste nestíhali osobný život. Aj študenti, ktorí sú vo výskumnej orientácii majú priateľky a priateľov (niekedy sa z nich stanú práve na výskumnej orientácii), kamarátov, rodinu a koníčky. Z dlhodobého hľadiska sa ukazuje, že absolventi výskumnej orientácie sú schopní založiť si rodinu a udržiavať priateľstvá, takže výskumná orientácia z vás nespraví sociálnych analfabetov 😉

 

FIIT je už aj tak dosť náročná škola. Budem vôbec časovo zvládať výskumnú orientáciu?

Ak sa chce, všetko sa dá. Výskumná orientácia vás nutne nestojí vôbec viac času ako štandardné štúdium.

Jedným z hesiel FIIT je “preštuduj sa medzi najlepších” a toto heslo platí aj vo výskumnej orientácii. Ak obmedzíte prokrastináciu na rozumnú mieru, tak výskumnú orientáciu zvládnete bez mimoriadneho vypätia síl.

 

Študenti vo výskumnej orientácii majú zopár predmetov iných ako študenti v klasickom smere štúdia. Nepripraví ma to o možnosť zapísať si iné zaujímavé povinne voliteľné predmety?

To je diskutabilné. Predmety, ktoré môžu mať len študenti výskumnej orientácie, sú skvelé a je preto otázka, či naozaj o niečo prídete. Dá sa na to pozerať tak, ako keby ste si ich zvolili zo skupiny povinne voliteľných.

Okrem toho, ak by ste predsa len chceli absolvovať viac predmetov spomedzi povinne voliteľných, než vás núti kreditový systém, nik vám nebráni zapísať si predmet navyše alebo aspoň chodiť na prednášky 😉

 

Je nutné mať ako člen výskumnej orientácie vedecký výstup (napr. článok na konferencii) alebo sa zapojiť do súťaže?

Cieľom výskumnej orientácie je ukázať vám aspoň sčasti, ako pracujú reálni výskumníci a vypestovať vo vás určité návyky. Bolo by ale naivné očakávať, že každý zo študentov vo výskumnej orientácii vyprodukuje pôvodný a “revolučný” vedecký výstup. Napriek tomu, že vo výskumnej orientácii sme od roku 2009 mali už desiatky veľmi šikovných študentov, ktorí dnes sú viacerí veľmi úspešní aj v zahraničí (nielen vo výskume), počas bakalárskeho štúdia nikto nemal “revolučné” výsledky. Ale dobre sa na ne pripravili.

Nie je to teda podmienkou.

Ak sa rozhodnete zapísať si predmet VOS3 (Výskumne orientovaný seminár 3), budeme od vás chcieť, aby ste napísali článok na našu študentskú vedeckú konferenciu IIT.SRC, nie však nutne na “ostrú” vedeckú konferenciu (medzinárodne uznanú) alebo nebodaj do časopisu (aj keď sa tomu nebránime).

Študenti vo výskumnej orientácii sa môžu zapojiť do rôznych súťaží, presne rovnako ako každý iný študent. Opäť to ale nie je podmienkou. Nie každý výskumník je súťažný typ, čo ale nemusí znamenať, že je zlým výskumníkom. Nebudeme vás nútiť robiť niečo, pri čom by ste sa cítili nepríjemne.

 

Čo ak som z nejakého dôvodu nútený pracovať (napr. finančná situácia)? Dá sa aj tak zvládnuť výskumná orientácia?

Ak je to v rozumnej miere (10-12 hodín do týždňa), dá sa to zvládnuť. Viac hodín ale neodporúčame ani pri štandardnom bakalárskom štúdiu.

Len si to rozmeňte na drobné - ak by ste pracovali 20 hodín týždenne, dva a pol dňa (s cestovaním možno tri) z piatich pracovných strávite inak ako štúdiom. Potom sa vám skutočne môže stať, že na osobný život vám nezostane čas, no nebude to vinou výskumnej orientácie.

 

Nie som si istý(á), či sa mi podarí prísť s niečím novým. Čo potom?

Výskumná orientácia nie je o tom stoj čo stoj z vás dostať super pôvodný výsledok, napr. novú metódu, ktorá je prevratná aj v medzinárodnom kontexte. Ak vás nič revolučného nenapadne, vôbec to nevadí (toto postihne veľkú väčšinu výskumníkov na celom svete). Je skoro istota, že však niečo vymyslíte, či už doplnenie existujúcej metódy, iné nastavenie parametrov, použitie nejakej metódy či modelu v novej situácii. Toto sú výsledky, za ktoré sa spravidla nemusí hanbiť ani doktorand a nie je ťažké ich spolu s vaším vedúcim dosiahnuť - ak poctivo študujete existujúce prístupy, diskutujete, konzultujete a používate zaužívané postupy, ktoré vás chceme naučiť.

Ak sa vám za tie dva roky vo výskumnej orientácii aspoň podarí rozšíriť si obzory o to, čo sa v súčasnosti v oblasti, ktorú ste sa rozhodli skúmať, deje, tak výskumná orientácia splnila svoj účel.

Budete mať prideleného mentora, ktorý vám rád pomôže a zahrá sa tak na vašu múzu. Sme ale presvedčení, že popri čítaní článkov a po konzultáciách s mentorom vás niečo zaujímavé skôr či neskôr napadne.

 

Nemyslím si, že viem vyprodukovať taký kvalitný text, aký sa vyžaduje napríklad pri článku na konferenciu. Nie je to neprekonateľná prekážka?

Iba pár ľudí sa narodí s darom písať a aj tí musia tento dar cibriť. Písanie odborného textu vyžaduje cvik, pretože je to zručnosť ako každá iná.

Je viac ako pravdepodobné, že váš prvý článok nebude z kategórie nezabudnuteľných - to ale nevadí, postupne sa zlepšíte, v čom vám rád pomôže váš mentor.

 

Nebude na mňa po skončení inžinierskeho štúdia robený nátlak, aby som pokračoval na PhD preto, že som absolvoval výskumnú orientáciu?

Fakulta, mentor (vedúci bakalárskej práce) ani nikto iný nemá prostriedky, ako by vás prinútil pokračovať na treťom stupni štúdia.

A nemáme na to ani chuť a dôvody.

Myslíme si, že by to ani nebolo dobré, pretože vy sami musíte chcieť robiť výskum, aby malo zmysel držať si vás na doktorandskom štúdiu. Jeden doktorand stojí fakultu min 700 eur mesačne (spravidla viac, lebo doktorandi majú mnohí vyššie štipendium, cestujú po svete), takže je naším záujmom mať na doktorandskom štúdiu šikovných ľudí, ktorí sami chcú - od tých totiž môžeme očakávať najlepšie výsledky.

Je pravda, že u absolventov výskumnej orientácie je vyššia šanca, že budú pokračovať na treťom stupni štúdia. Tento vzťah ale súvisí s tým, že na výskumnú orientáciu sa hlásia ľudia, ktorých výskum oslovil a ak chcú pokračovať na PhD, je to preto, lebo sa vo výskume našli a chcú pokračovať sami.

Samozrejme, so šikovnými študentmi sa snažíme diskutovať a zistiť, či je štúdium na treťom stupni pre nich vhodné. Tieto rozhovory ale nijako nezáležia od toho, či študent je alebo nie je absolventom výskumnej orientácie na bakalárskom štúdiu.

 

Čo sa rozumie pod pojmom “výskum” v kontexte výskumnej orientácie? Musím vymyslieť niečo revolučné?

V ideálnom prípade naozaj prídete s niečím novým. To sa dá ale dosiahnuť až po tom, čo sami zistíte, čo už existuje a čím by ste vy súčasný stav poznania vedeli obohatiť.

V kontexte výskumnej orientácie je teda výskum podrobná analýza oblasti, v ktorej pracujete (napr. hlboké neurónové siete) a následne práca na vlastnom výskumnom zámere.

 

Veľa sa hovorí o výhodách výskumnej orientácie. Má aj nejaké nevýhody?

Ako všade inde, aj vo vzťahu k výskumnej orientácii budete musieť urobiť nejaké rozhodnutia.

Jedno z rozhodnutí, ktoré budete musieť spraviť, je vybrať si spomedzi povinne voliteľných predmetov ten, ktorý si nezapíšete, pretože budete mať predmety určené pre výskumnú orientáciu (tieto predmety sú ale výborné, takže to túto nevýhodu zmenšuje).

Môže sa vám stať, že s prideleným mentorom budete spoločne pracovať na novej metóde namiesto toho, aby ste skúsili niečo “klasickejšie”, napríklad nakódovať rozsiahlejšiu webovú aplikáciu ako bakalársku prácu. Opäť ide skôr o nevýhodu s otáznikom, pretože kolega, ktorý si vyskúšal tvorbu webovky so všetkým, čo k tomu patrí, si nevyskúšal, aké je to pracovať na novej metóde a naopak. Pre úplnosť ale uvádzame aj tento pohľad na výskumnú orientáciu.