Zborník esejí 2007

Abstrakt:Efektívne, časovo optimalizované plánovanie je kľúčovým atribútom úspešne zvládnutého tímového projektu. Špecifickou vlastnosťou tohto typu projektu sú však nerovnaké a nehomogénne časové možnosti členov tímu - študentov. V porovnaní s relatívne paušálnymi "časovými balíkmi", s ktorými môže softvérová firma kalkulovať pri tvorbe krátkodobých aj dlhodobých plánov, je čas, ktorý má k dispozícii študent na školskú prácu, "roztrúsený" medzi jednotlivé predmety štúdia. Aký model tvorby plánov zvoliť tak, aby v čo najväčšej možnej miere zohľadňoval tieto dynamicky sa meniace časové možnosti členov tímu? Táto esej bude pojednávať o plánovaní projektu s využitím smerníc a techník procesu "Team Software Process", pričom bude diskutovať vlastnosti takéhoto systému plánovania vo vyššie uvedenom kontexte.

Abstrakt:Pojem podporný prostriedok evokuje stimul určitej činnosti. Niečo, čo pomáha, zlepšuje, podporuje, uľahčuje dosahovanie istého cieľa. Esej sa venuje problematike podporných prostriedkov riadenia softvérového projektu. Popisuje funkcionalitu dostupných prostriedkov týkajúcu sa vybraných oblastí manažmentu softvérových projektov.
Autor vysvetľuje, čo je to riadenie projektu vo všeobecnosti a opisuje, čo všetko, musí kvalitný projektový manažér zvládnuť. Ďalej sa zameriava na manažment ľudských zdrojov a opisuje, aké sú možnosti využitia podporných prostriedkov v oblastiach ako je získavanie personálu, priraďovanie jednotlivých rolí a zodpovedností členom tímu, sledovanie množstva práce členov, plánovanie a sledovanie úloh v softvérovom projekte a nakoniec je rozobratá aj samozrejmá potreba komunikácie členov a možnosti na jej realizáciu.

Abstrakt:Proces vývoja softvérového produktu sa skladá z niekoľkých základných častí, okrem analýzy, návrhu a implementácie riešenia nesmieme zabudnúť na testovanie a s ním spojené zabezpečenie kvality. Testovanie získava, čím ďalej, tým väčšiu váhu, vyžaduje si stále viac a viac prostriedkov i času, a to sú len niektoré dôvody, prečo je potrebné sa venovať metódam aplikovania a plánovania testovania. Táto práca sa snaží ukázať dôležitosť testovania a vysvetliť jeho základné princípy. Základom je opis celkového prístupu k testovaniu vo väčšom projekte, ktorý postupuje podľa klasického V-modelu s využitím systému 4CC a porovnanie s ďalšími typmi modelov. Opis prechádza od metodiky a modelu vývoja, cez zloženie tímu a jednotlivé funkcie až po dokumentáciu k testovaniu.

Abstrakt:Rastúce náklady, klesajúca výkonnosť a sklzy v plánoch sú časté spoločné problémy softvérových projektov. Vychádzajúc z rýchleho tempa technologických inovácií, z ekonomických ako aj iných externých a interných zmien, sú softvérové projekty pod bremenom čoraz väčšieho rizika. Predkladaný dokument sa zaoberá časťou manažmentu rizík v softvérových projektoch. Tento proces zahŕňa identifikáciu, analýzu a plánovanie rizík. Návrh efektívnych metodológií manažmentu rizík musí zabezpečiť, aby nedošlo k pretečeniu predpokladaných nákladov a času, a zároveň aby nedošlo k zníženiu kvality a spoľahlivosti produktu. Manažment rizík softvérových projektov sa tým pádom stáva horúcou pôdou pre výskum a následnú aplikáciu v softvérovom inžinierstve.

Abstrakt:V procese vývoja každého projektu, nielen softvérového, je veľmi dôležité venovať pozornosť sledovaniu postupu projektu, teda pravidelnému zisťovaniu a hodnoteniu dokončenej a zostávajúcej časti projektu. Sledovaním postupu projektu sa snažíme zabezpečiť viditeľnosť projektu v každej fáze jeho vývoja. V súčasnosti sa pri rôznych projektoch stretávame s nedostatočne vypracovanými plánmi, pri ktorých sledovanie postupu projektu nie je ľahké, ak je vôbec možné. V praxi často narážame na nedodržanie časového plánu, ktorý je väčšinou veľmi optimistický a nezohľadní objektívne náročnosť jednotlivých fáz vývoja projektu (napr. sa nevenuje dostatočná pozornosť analýze či testovaniu softvérového projektu). Sledovanie postupu projektu nemôže tieto nedostatky eliminovať, avšak môže pomôcť ich včas odhaliť a aspoň zmierniť negatívne dopady na projekt. Tento článok uvádza do tejto problematiky, opisuje niektoré z nástrojov a postupov na sledovanie postupu projektu a porovnáva ich vlastnosti.

Abstrakt:Každého človeka možno zaradiť do istej charakteristickej skupiny na základe jeho správania sa a osobnosti. Pri vytváraní tímov pre riešenie softvérových projektov a rozdeľovaní úloh v tíme berú spoločnosti, firmy a fakulty, ktoré tieto tímy vytvárajú, do úvahy mnohé kritériá. Jedným z nich je práve rozdelenie potenciálnych členov tímu podľa ich osobnostných vlastností a temperamentu.
Práca odhaľuje možnosti rozdelenia funkcií v tíme na základe osobností jeho členov. Predpokladá, že faktor osobnosti člena tímu ovplyvňuje kvalitu výsledného produktu rovnakým spôsobom ako tradičné diferenciačné faktory pohlavia, študijných výsledkov alebo predchádzajúcich skúseností v riešenej oblasti. V práci rozoberám túto hypotézu pomocou výsledkov existujúceho výskumu v oblasti analýzy osobností členov malých softvérových tímov a zamýšľam sa nad riešením problému neheterogénnosti tímov z hľadiska osobností ich členov.

Abstrakt:Hlavným cieľom eseje je porovnať rôzne metódy vývoja softvéru z hľadiska zabezpečenia kvality. V prvej časti približuje základné vlastnosti procesov ako Rational Unified Process (RUP), Microsoft Solution Framework (MSF) a Extreme Programming (XP). Ďalej poskytuje stručný prehľad odporúčaní štandardu zabezpečenia kvality softvéru v jadrových aplikáciách - ASME NQA-2a-1990. Podrobnejšie sa analyzuje dôraz na kvalitu ako aj zabezpečenie kvality od počiatočnej fázy životného cyklu softvéru až po umiestnenie softvéru u zákazníka, technickú podporu a údržbu. Hľadá spoločné vlastnosti týchto procesov a snahou je odhalenie výhod jednotlivých prístupov. Z toho vyplýva diskusia o možnostiach vylepšenia jednotlivých modelov ako aj posúdenia, za akých kritérií možno považovať konkrétny model za vhodnejší.

Abstrakt:Tvorba softvérového projektu je skoro vždy tímovou snahou. Úspešnosť dosiahnutia požadovaných cieľov projektu je ovplyvňovaná mnohými faktormi. Jedným z týchto faktorov je aj osobnostné zloženie tímu, ktoré ovplyvňuje spôsob získavania informácií, vyvodzovanie záverov a hlavne vzájomnú spoluprácu v rámci tímu. V tejto eseji sa snažím ukázať vzájomnú súvislosť medzi typmi osobností v tíme, efektivitou práce tímu a úspešnosťou softvérového projektu v malých softvérových tímoch. V prvej časti sa zaoberám rozdelením osobností, ktoré vychádza z Myers-Briggsového rozdelenia typov. Toto rozdelenie člení osobnosti podľa štyroch oblastí do 16 typov. Na základe tohto členenia uvádzam, ktoré vlastnosti osobnosti sú najvhodnejšie na jednotlivé úlohy v tíme ako sú vedúci tímu, analytik a programátor. Ďalej sa venujem vplyvu rôznorodosti osobností v malom tíme na jeho efektivitu.

Abstrakt:Jedným zo základných problémov pri vývoji softvéru je riziko. Riziko, že vývoj zlyhá a nedodá požadované výsledky. Toto zlyhanie môže mať obrovský dopad na ekonomický a ľudský potenciál aj pre veľké softvérové firmy. Úlohou analýzy a plánovania rizík v softvérovom projekte je identifikovať riziká včas a ich plánovaním minimalizovať dopad na výslednú kvalitu softvérového produktu. Esej poskytuje stručný prehľad najčastejších rizík. Uvádza spôsoby, ako sa s rizikami snažia vysporiadať metodiky extrémneho programovania a softvérového inžinierstva. Pri porovnávaní uvedených spôsobov sa zameriava na ich vhodnosť a použiteľnosť pre malé tímy podobné tímom vytvoreným v rámci tímového projektu na FIIT STU.

Abstrakt:Riadenie tvorby softvérového projektu je komplikovaná činnosť, vyžadujúca veľa znalostí a skúseností. Aby riadenie viedlo k úspešnému koncu, je nevyhnutné kontrolovať časové, finančné a ľudské zdroje, na ktoré je projekt viazaný. Udržanie rovnováhy medzi týmito zdrojmi a ich efektívne využitie je úloha adresovaná manažérom projektu. V rámci teórie riadenia projektov boli vytvorené rôzne techniky a pravidlá, ako sú napríklad sledovanie úloh, či matica zodpovednosti, ktoré pomáhajú štrukturovať distribúciu ľudských zdrojov a zlepšujú koordináciu medzi jednotlivými aktivitami. Komplexnosť kontroly zdrojov bola dôvodom pre vznik množstva podporných prostriedkov, ktoré manažérom projektu a aj ostatným zúčastneným na projekte výrazne zjednodušujú prácu. Táto práca opisuje problematiku riadenia projektu, rozoberá podnety pre vznik podporných prostriedkov, ich charakteristiku a skúma možnosti ich použitia v rámci tímového projektu počas štúdia na FIIT STU.

Abstrakt:Pri vytváraní projektového plánu sa pokúšame predpovedať budúcnosť, čo vôbec nie je jednoduché. Dosť veľa projektov zlyhá kvôli úbohému, alebo zlému plánu. Ale ani dobrý plán však nezaručuje úspech, hlavne kvôli neistotám pri vývoji softvéru. Prečo potom vytvárať plán, keď existuje veľa vecí ktoré nemôžeme dobre predpovedať? Esej si kladie za cieľ informovať o význame plánu pre projekt, identifikovať faktory ktoré vnášajú do plánu neistoty a spôsobe ako s nimi zaobchádzať pri tvorbe plánu. Časť eseje sa venuje aj spôsobu akým reagovať, keď sa zistí, že projekt sa odkláňa od plánu.

Abstrakt:Esej pojednáva o dôležitosti plánovania v procese riadenia softvérových projektov a prínos a výhody plánovania. Uvádza rôzne druhy plánov ale venuje sa najmä časovému plánovaniu pre menšie projekty a tímy (do 10 ľudí). Rozoberá základné časti plánu ako úlohy (ako ich deliť), časy (ako ich odhadnúť) a zdroje (koho priraďovať). Popisuje rôzne možnosti ako plány zapísať a to či už graficky alebo textovo.

Abstrakt:Zabezpečenie kvality je určené dvoma aspektami. Prvý aspekt je poskytnutie vhodných techník, ktoré podporujú vytváranie vysoko kvalitného produktu a techník na zabezpečenie kvality už existujúcich častí. Oba prístupy musia byť skĺbené pri snahe o dosiahnutie efektívneho a kvalitného vývoja softvéru. Cieľom tohto dokumentu je všeobecné priblíženie metodológie a jej prepojenie so zabezpečením kvality.

Abstrakt:Esej pojednáva o postupoch na zamedzenie oneskoreného odovzdania projektu a predchádzaniu prekročenia plánovaného rozpočtu. Monitorovaním stavu projektu sa dá okrem zamedzenia aspoň minimalizovať výška strát, musí to včak byť včas. V tejto práci sú opísané základné metódy ako sledovať stav projektu tak, aby sa dali predpovedať prípadné problémy.

Abstrakt:Manažment rizík v softvérovom projekte je proces identifikácie a hodnotenia rizik súvisiacich s vývojom softvéru, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho časový harmonogram, kvalitu alebo spôsobiť ekonomické škody. Súčasťou manažmentu rizík je tvorba účinných stratégii, ktoré nám umožnia identifikovaným rizikám sa úplne vyhnúť alebo minimalizovať ich dopady na softvérový projekt. V procese analýzy rizík, v projektoch malého a stredného rozsahu, je obvykle problémom skutočnosť, že často nemáme dostatok informácii, ktoré by nám umožnili presný odhad parametrov rizík (napríklad pravdepodobnosti ich výskytu alebo očakávané hodnoty škôd) pre uplatňovanie klasických analytických prístupov, ako napríklad tabuľky s váhovaním rizík alebo rozhodovacie stromy. Základom efektívneho manažmentu rizík môže byť teda identifikácia základných kategórii rizík v softvérových projektoch a bázy faktorov, ktoré tieto riziká ovplyvňujú. Následne, proces analýzy a plánovania rizík sa môže o bázu identifikovaných rizikových faktorov oprieť pri použití kvantitatívnych odhadov škôd a pravdepodobností vzniku rizík, spojených s poradovým ohodnotením ich závažnosti z dvoch pohľadov - manažéra projektu a objednávateľov softvérového produktu. Tento článok rozoberá niektoré z týchto metód a ukazuje ich použiteľnosť a adekvátnosť v procese analýzy a plánovania rizík v softvérových projektoch malého a stredného rozsahu. Na záver sú zhrnuté všetky benefity a výsledky uvedených metód.

Abstrakt:Proces riadenia softvérových projektov zahŕňa v sebe mnoho úloh, čo si vynútilo vznik podporných prostriedkov na lepšiu realizáciu tohto procesu. Tieto prostriedky sa navzájom od seba líšia svojím zameraním a funkcionalitou, ktorú ponúkajú. Keďže vývoj i v oblasti riadenia tvorby softvéru tiež veľmi rýchlo napreduje, neustále sa menia a vznikajú nové požiadavky na tieto podporné prostriedky. Táto esej podáva stručný prehľad o typoch podporných prostriedkov riadenia, o nových trendoch v tejto oblasti spolu so zamyslením sa nad situáciami, kedy je ich nasadenie vhodné a aký má prínos. Uvažuje tiež potreby malého tímu v súvislosti s použitím podporných prostriedkov pre riadenie a vzájomnú komunikáciu.