Zborník esejí 2008

Abstrakt:Súčasné softvérové systémy majú zložitú štruktúru. Ich vývoj predstavuje časovo, finančne a intelektuálne náročný proces, pri ktorom sa využívajú rôzne poznatky a techniky spojené s riadením projektu, rozdeľovaním úloh a sledovaním priebehu realizácie jednotlivých úloh. Na základe spomenutej náročnosti sa preto, dostáva do popredia otázka optimalizácie týchto procesov za účelom dosiahnutia lepších výsledkov. Cieľom tejto eseje je zamerať sa na rôzne prostriedky využiteľné na podporu týchto činností a poukázať na základné charakteristiky týchto prostriedkov. V nasledujúcich častiach sú uvedené rôzne možnosti využitia podporných prostriedkov v rámci riadenia softvérového projektu. Zodpovedaná bude tiež otázka zabezpečenia správneho výberu prostriedkov. Autor eseje čerpá zo svojich osobných skúseností a snaží sa tieto poznatky začleniť do kontextu danej problematiky, ako aj vyjadriť svoj subjektívny názor na problematiku.

Abstrakt:Softvérové projekty často končia neúspešne, zlyhajú alebo sú zrušené. Týka sa to projektov všetkých rozmerov – od malých zadaní vytváraných študentmi až po veľké projekty s medzinárodnou účasťou. Takzvaná „softvérová kríza“ aj v dnešnej dobe stále pretrváva, pretože sa doposiaľ nenašlo univerzálne riešenie, ktoré by raz a navždy zabránil zlyhaniu softvéru. Príčin je viacero. Táto esej sleduje aké „zásluhy“ má práve tvorba plánov a plánovanie ako také na ne-úspešnosti softvérových projektov všetkých rozmerov, objasňuje dôležitosť správneho plánovania, vysvetľuje dôvody, prečo aj dokonalé plány zlyhávajú a v neposlednom rade poskytuje čitateľovi praktické rady ako vytvoriť čo najrobust¬nejší „nepriestrelný“ plán (nielen) softvérového projektu.

Abstrakt:Veľké, stredné, ale aj malé softvérové projekty sa už dnes nezaobídu bez projektového manažmentu. Stále viac a viac projektových manažérov si uvedomuje, že súčasťou manažmentu softvérového projektu je aj manažment rizík a je potrebné venovať sa v plánovaní aj tejto oblasti. Riziká sú väčšinou považované za predzvesť problému, ktorý vo väčšej alebo menšej miere negatívne ovplyvnia splnenie cieľov projektu. Pravdou však je, že riziká môžu byť predzvesťou aj pozitívnych aj negatívnych udalostí. Z dôvodu znižovania dopadov negatívnych udalostí a zvyšovaním dopadov pozitívnych udalostí, je potrebné riziká identifikovať, analyzovať, plánovať, monitorovať a kontrolovať riziká. V tejto eseji sa zaoberám tým čo je to riziko a manažment rizík. Načrtnem jednotlivé fázy manažmentu rizík a použitie agilných metód v manažmente rizík.

Abstrakt:Proces riadenia softvérového projektu pozostáva z viacerých podprocesov a úloh, ktoré si vyžadujú rôznu kapacitu na to, aby mohli byť realizované. Na účely zefektívnenia procesu riadenia v súčasnosti slúži spektrum podporných prostriedkov, ktoré sú používané na zber a analýzu informácií z oblastí týkajúcich sa projektu. Urýchľujú distribúciu informácií zodpovedným osobám, generujú výstupy uľahčujúce rozhodovanie, prípadne samé ponúkajú návrhy na rozhodovanie. Tieto nástroje zvyčajne vyžadujú interakciu so zamestnancami. Táto interakcia má v závislosti na jej charaktere rôzny vplyv na zamestnancov. Z pohľadu manažmentu sa mi javí prínosné zvážiť mieru, do akej je potrebné viazať zamestnancov na interakciu s týmito prostriedkami. Manažéri by mali zohľadniť nielen pomerne ľahko merateľné procesné výhody, ktoré im tieto prostriedky poskytnú, ale aj dlhodobejší vplyv na postoj zamestnancov k procesom riadenia, dôveru voči manažmentu a s tým spojenú motivovanosť týchto zamestnancov.

Abstrakt:Súčasná doba je charakterizovaná požiadavkami na rýchlu a lacnú tvorbu vysoko kvalitných aplikácií. Tomuto trendu sa snažia prispôsobiť aj samotné procesy vývoja softvéru, ktoré definujú jednotlivé fázy tak, aby sa do maximálnej možnej miery zabránilo potencionálnym problémom, ktoré by mohli vývoj spomaliť. Zlé pochopenie požiadaviek zákazníka, ich nestálosť ako aj chybovosť produktu - to všetko sú príčiny zdržaní, ako aj nárastu nákladov. Vývoj riadený testovaním (“Test-driven development”, TDD) v kombinácii s akceptačnými testami je technika, ktorá sa snaží týmto problémom predchádzať a nachádza stále viac prívržencov v oblasti vývoja softvéru. Esej poukazuje na problémy klasických prístupov k testovaniu a problémy s komunikáciou medzi zákazníkom a vývojovým tímom, približuje vývoj riadený testovaním, snaží sa demonštrovať jeho výhody zhodnotením výsledkov viacerých štúdií a zároveň predstavuje vývoj riadený testovaním i z pohľadu, ktorý nemusí byť ihneď zrejmý – ako nástroj komunikácie a motivácie.

Abstrakt:Je všeobecne známe, že na softvérovom projekte sa vo väčšine prípadov pracuje niekoľkokrát dlhšie, ako bolo pôvodne naplánované. Preto dôležitou súčasťou manažmentu softvérového projektu je nielen kvalitné plánovanie ale aj monitorovanie stavu, v akom sa projekt nachádza. Manažér je potom schopný včas identifikovať rozdiely voči pôvodnému plánu a následne správne rozložiť zdroje na jednotlivé etapy projektu. Tým sa zvyšuje možnosť eliminácie prílišného predraženia výsledného produktu či neskorého ukončenia jeho vývoja. Monitorovanie softvérového projektu však zároveň predstavuje zložitý proces, na ktorom sa musia kooperatívne zúčastňovať tak manažéri ako aj programátori. Cieľom tejto eseje je poskytnúť pohľad autora na problematiku monitorovania softvérového projektu v rôznych aspektoch. Zaoberá sa dôvodmi potreby monitorovania softvérového projektu, vyberá jeho hlavné výhody a nevýhody. Rozoberá príčiny narušenia plánovaného priebehu projektu. Nakoniec stručne opisuje prostriedky, ktoré pomáhajú monitorovať projekt počas doby jeho vývoja.

Abstrakt:Manažment vývoja softvérového projektu je dlhodobý proces, ktorý v sebe zahŕňa niekoľko samostatných fáz, ktoré by mal každý projekt absolvovať. Jednou z najdôležitejších, ak nie vôbec najdôležitejšou fázou tohto procesu, je plánovanie. Práve v tejto počiatočnej fáze je možné projektu zabezpečiť úspešný koniec alebo, v horšom prípade, vopred ho odsúdiť na neúspech. Na nasledujúcich stránkach tohto dokumentu sa pokúsim bližšie priblížiť proces plánovania softvérového projektu. V prvej časti budem hľadať odpovede na často kladené otázky súvisiace s plánovaním softvérového projektu: Prečo strácať drahocenný čas vytváraním plánu? Vyplatí sa vytvárať dva rôzne plány ? Ako je možné vopred naplánovať niečo, o čom nemáme žiadne, alebo len minimálne znalosti ? V druhej časti sa zameriam na jeden z často používaných prístupov v plánovaní projektu, ktorým je iteratívne plánovanie.

Abstrakt:Ak sa niekoho opýtame, či vie, čo znamená pojem manažment rizík, tak väčšina nezainteresovaných ľudí nebude vedieť odpovedať na túto otázku, aj keď budú mať pocit, že to vedia. Je to preto, lebo zjednodušenú formu manažovania rizík používa každý z nás v bežnom živote intuitívne. O každej činnosti vieme, prečo ju vykonávame, čo od nej očakávame a ako splňuje naše očakávania s cieľom vyhnúť sa rôznym nechceným situáciám. Takéto manažovanie rizík, v ktorom vystupuje len jednotlivec je jednoduché. Oveľa zložitejšie je manažovanie rizík v situáciách, v ktorých vystupuje veľký počet zainteresovaných ľudí so spoločným cieľom, ako je napríklad softvérová spoločnosť. V takýchto firmách majú manažovanie rizík na starosti manažéri. Hoci to vyzerá, že väčšina manažérov robí manažment rizík intuitívne, v momente, keď intuitívne manažovanie rizík prináša nespoľahlivé výsledky, prichádzajú na rad systematické metódy na manažovanie rizík. Tento dokument stručne pojednáva a rôznych faktoroch v softvérovom inžinierstve, ktoré sú zdrojom rizika, opisuje niektoré metódy manažmentu a analýzy rizík a predstavuje jednoduchý model na výpočet efektívnosti zavedenia manažmentu rizík z ekonomického hľadiska.

Abstrakt:Spoločným úsilím ľudí, ktorí pracujú na akomkoľvek projekte, je previesť ho úspešne všetkými fázami životného cyklu od inicializácie až po ukončenie. V našom prípade je cieľom vytvorenie softvérového produktu. Aby bolo možné poučiť sa alebo sa vyvarovať problémom, ktoré by mohli v jednotlivých fázach nastať, je veľmi dôležité, aby bol celý proces priebežne monitorovaný. Táto esej sa zaoberá základnými pravidlami, ktoré by mali byť dodržané pri monitorovaní vývoja softvérového produktu, ako aj kritériami, ktoré sú pre vývoj kľúčové. Ich zlá identifikácia by mohla znamenať predčasné ukončenie prác na projekte, alebo zbytočné navýšenie finančných prostriedkov určených na projekt.

Abstrakt:V softvérovom inžinierstve je kvalita softvéru jednou z najviac diskutovaných tém súčasnosti. Softvér sa stáva kriticky dôležitým pre veľké množstvo firiem a inštitúcií čím rastú nároky na jeho kvalitu a spoľahlivosť. Zvyšujúca sa zložitosť softvéru znamená vyššiu možnosť výskytu závažných chýb vznikajúcich už v počiatočných štádiách vývoja, ktoré sa v neskorších štádiách veľmi ťažko opravujú. Softvéroví inžinieri sa z tohto dôvodu orientujú na prevenciu takýchto chýb aplikáciou metód manažmentu kvality softvéru, pokrývajúcich celý proces vývoja softvéru. Táto esej sa podrobnejšie sústreďuje na hlavné procesy manažmentu kvality softvéru, testovanie ako proces vyhodnotenia kvality softvéru a základné podporné nástroje používané v procese vývoja softvéru.