Zborník esejí 2009

Abstrakt:Riadenie projektu v sebe zahŕňa plánovanie, kontrolu úloh, monitorovanie ľudských zdrojov a ešte veľa ďalších vecí. Je zrejmé, že tieto úlohy si vyžadujú veľké množstvo riadiacich a koordinačných schopností. Práve preto na riadenie softvérového projektu sa v dnešnej dobe kladie čoraz väčší dôraz. Niekedy môže byť sledovanie všetkých aspektov projektu pri snahe dodržať jeho ciele veľmi náročné. S použitím podporných prostriedkov však môže byť riadenie celého projektu od návrhu až po jeho dokončenie veľmi efektívne. Využívanie takýchto nástrojov dokáže výrazne uľahčiť prácu v tíme, ale ich nesprávne používanie môže viesť k nesprávnym informáciám, ktoré môžu zapríčiniť aj neúspešnosť projektu. Táto práca sa zaoberá vybranými problematikami riadenia projektu. Esej ďalej poukazuje na výhody a nevýhody používania podporných nástrojov pri riadení projektu v malom tíme.

Abstrakt:Monitorovanie prebieha na úrovni softvérových projektov počas všetkých etáp životného cyklu, za účelom získavania informácií o aktivite projektu, konkrétnych výstupov prostredníctvom vopred definovaných indikátorov a prípadným odhalením nedostatkov alebo komplikácií v etape realizácie projektu. Výsledky monitorovania tak môžu prispieť k náležitým opatreniam, k pozmeneniu plánovania projektu, alebo poskytnutiu riešenia a nápravných krokov tak, aby spĺňal požadované ciele stanovené na začiatku. Táto esej sa podrobnejšie zaoberá základnými pravidlami, ktoré by mali byť dodržané pri monitorovaní softvérového projektu, o dôsledkoch vyplývajúcich z analýzy monitorovania a o vplyve monitorovania na plánovanie projektu. Nevhodné monitorovanie alebo zlá analýza môže v konečnom dôsledku prispieť k navýšeniu finančných nákladov, v horšom prípade k nútenému ukončeniu prác na softvérovom projekte.

Abstrakt:Vývoj softvérového systému je rozsiahla úloha. Vytváranie naozaj dobrého softvérového systému vyžaduje zaoberať sa aj otázkami kvality. Zabezpečenie systému kvality musí brať do úvahy nové stratégie, nástroje, metodológie a techniky pri aplikovaní metód životného cyklu softvéru. Tento dokument sa zaoberá faktormi ovplyvňujúcimi efektívne riadenie kvality, úlohou manažmentu a snaží sa poukázať na dôležitosť dodržania štandardov. Ďalej analyzuje rôzne prístupy na dosiahnutie softvérovej kvality a to prostredníctvom hodnotenia kvality, merania a štandardov. Osobitná časť sa venuje porovnaniu zabezpečenia kvality v malých a veľkých tímoch.

Abstrakt:Vysoko konkurenčné prostredie v softvérovom priemysle vyžaduje od firiem permanentnú inováciu. Inovačná schopnosť, efektivita a úspešnosť firmy je ovplyvnená vnútornou organizáciou, výkonnosťou softvérových tímov a jednotlivých pracovníkov. Cieľom tejto eseje je analýza metód a postupov pri vytváraní a formovaní softvérových tímov, identifikácia, popis a porovnanie rôznych charakteristík jedinca a pomenovanie personálnych vlastností tvorivej osobnosti človeka. Osobitnú pozornosť budem venovať otázke, ako vytvoriť tím spolupracovníkov, aby sa ich produktívnosť znásobila, a ktoré sú tie faktory, ktoré môžu vyústiť do zhoršenia produktivity skupiny. V ďalšej časti popíšem najdôležitejšie metódy a metriky používané v praxi: Myers-Briggsovej typový indikátor (MBTI), Keirsey Temperament Sorter a Belbinove roly. Uvedené metódy testovania slúžia na ohodnotenie individuálneho typu osobností (definované podľa Carla G. Junga) a softvérové firmy ich úspešne používajú po celom svete pri výberových konaniach, ako aj pri preskupovaní svojich zamestnancov. Predmetom môjho skúmania je aj vplyv jednotlivých metód a metrík testovania na vytváranie a formovanie softvérových tímov.

Abstrakt:Riziko je prítomné v softvérovom projekte počas jeho celej existencie. Manažment rizík je preto nevyhnutnou súčasťou každého projektu. Na manažovanie rizík existuje viac stratégií. Niektoré stratégie sa snažia predísť rizikám, iné sa pokúšajú minimalizovať škody, keď nastane nečakaná udalosť. Sú aj také, ktoré si dopredu pripravia plán na riešenie neželanej situácie. V eseji analyzujeme dve stratégie, ktoré sa rôznym spôsobom snažia nájsť odpoveď na otázku: ako je možné predísť rizikám? Najprv sa budeme zaoberať s Rational Unified Process (RUP) z pohľadu manažmentu rizík, potom s Monte Carlo simuláciami, ktoré dokážu kvantifikovať riziká. Taktiež sa zamyslíme nad výhodami a nevýhodami použitia Monte Carlo simulácií v RUP a to najmä z pohľadu menších tímov.

Abstrakt:Dokument skúma najvýhodnejšiu stratégiu pri plánovaní softvéru tak, aby cieľový produkt spĺňal tri hlavné kritériá: kvalitu, rozumný rozpočet a včasné dokončenie. Poskytne prehľad o tom, aké sú rôzne typy plánovania, a porovná ich klady a zápory vzhľadom na splnenie daných kritérií. Tiež sa zaoberá aktualizovaným plánovaním, kde sa menia užívateľské požiadavky počas tvorby projektu, a je potrebné použiť flexibilnejšie metódy, napríklad iteratívne plánovanie. Pri proces plánovania je taktiež dôležité vhodne zvoliť rozdelenie jednotlivých typov úloh v tíme a dohliadať na ich včasné a správne plnenie. Autor súčasne skúma aj to, prečo a do akej miery je dôležité plánovanie pri tvorbe menších študentských projektov.

Abstrakt:Keď sa povie plánovanie softvérového projektu, mnoho ľudí si predstaví diagram s piatimi alebo šiestimi škatuľkami s názvami napríklad „Analýza a špecifikácia požiadaviek“ alebo „Integrácia a testovanie systému“. Plánovanie je však potrebné aj na oveľa nižšej úrovni granularity. Esej sa zaoberá najmä plánovaním procesov počas plynutia škatuľky implementácia v malom tíme používajúcom techniky agilného vývoja softvéru a extrémneho programovania. Pokúsim sa odpovedať na otázky: Čo je potrebné plánovať? Do akých detailov plánovať? Dôraz bude kladený na princípy plánovania pri extrémnom programovaní a na potreby malého tímu, kde sa často úloha plánovania minimalizuje a zanedbáva. Extrémne programovanie takisto klamne vzbudzuje dojem, že ide o neplánovaný a neriadený proces, kde sa pokúsim presvedčiť o opaku.

Abstrakt:V dnešnej dobe existuje mnoho softvérových projektov s rôznymi veľkosťami. Čím je projekt väčší, tým býva aj náročnejší na riadenie úloh a manažovanie ľudských zdrojov. Manažéri musia mať prehľad o pracovníkoch, ich úlohách, zaťažení, času a mnoho iných informácií, s ktorými musia efektívne pracovať. Mnohé firmy sú ochotné draho zaplatiť takýchto ľudí a prostriedky, ktoré podporujú manažovanie a riadenie. Z toho je vidieť, aké sú tieto činnosti dôležité, ale iba ak sú správne využité, pretože zlé riadenie môže viesť ku predĺženiu projektu a s tým súvisia finančné penalizácie a aj možné poškodenie mena firmy. Táto esej sa bude zaoberať podpornými prostriedkami pri manažovaní ľudských zdrojov, výhodami, ale aj nevýhodami ich využívania. Ďalej bude diskutovať o vhodnosti používania takýchto prostriedkov pri menších projektoch a ich možnej kontra produktivite.

Abstrakt:Testovanie patrí medzi najpodstatnejšie etapy vývoja softvérových systémov. Jeho význam ešte narastá pri tzv. iteratívnom spôsobe vývoja, kde v praxi fáza testovania jedného cyklu prebieha simultánne s fázou implementácie nasledovných cyklov. Schopnosti testujúcich tak neovplyvňujú len rýchlosť a kvalitu samotného testovania, ale aj celého vývoja systému. Na jednej strane môže byť dobrý tester pre programátora obrovskou pomocou, na strane druhej je neskúsený tester schopný v značnej miere spomaliť nielen testovanie, ale aj ostatné fázy vývoja tým, že pridáva prácu ostatným zainteresovaným osobám. Príliš veľké znalosti o systéme môžu rovnako viesť k menšej kvalite testov, preto je všeobecným pravidlom, že tester by mal do vnútra systému vidieť čo najmenej. V tejto eseji sa budem venovať práve otázke správnej miery znalostí testerov o testovaných systémoch, ako aj ich schopnosti efektívne používať rôzne podporné nástroje.

Abstrakt:Projekty v oblasti informačných technológií sú v súčasnosti výsledkom úsilia celého tímu. Preto úspech samotných projektov veľmi úzko súvisí s tímom a tým pádom aj s jeho zložením. Tímy sa skladajú z rôznych osobností, ktoré musia spolupracovať, riešiť problémy, čo sú neraz neľahké situácie. Snahou je preto skĺbiť jednotlivé osobnosti začlenené do tímu, aby sa vhodne dopĺňali s ostatnými členmi a to nielen z hľadiska osobnostných charakteristík, ale aj z hľadiska zastúpenia jednotlivých pozícii, ktoré sa v rámci tímu vyskytujú. Zohľadnením týchto faktorov a výberom správnych charakteristík je možné zostaviť úspešný a výkonný tím, resp. kvalitný produkt. Táto esej sa zaoberá vhodnosťou jednotlivých osobností a priradením im jednotlivých rolí v snahe dosiahnuť dobre fungujúce tímy.

Abstrakt:S rastom rozsahov softvérových projektov rastú aj nároky na plánovanie. Kvalitné plánovanie a riadenie projektu si zase vyžaduje flexibilitu a prispôsobovanie sa aktuálnej situácii. Toto nie je možné bez aktívneho monitorovania projektu a sledovania vývoja. Existujú viaceré spôsoby ako sledovať projekt a vyhodnocovať získané poznatky, ktoré sa potom uplatňujú pri plánovaní ďalšieho postupu. Jedným z nich je monitorovanie takzvaného systému na správu verzií (z angl. Version control system, ďalej VCS). Systém sa stará o skladovanie a správu verzií zdrojových kódov projektu. Skúmaním týchto údajov systém dokáže poskytnúť veľké množstvo informácií ako napr. mieru prispievania programátora k realizácii projektu alebo vzťahy medzi projektmi, prípadne ich jednotlivými komponentmi. Manažéri na základe týchto údajov môžu korigovať smerovanie projektu alebo prehodnocovať zloženie jednotlivých tímov pracujúcich na projekte. Tento dokument popisuje, čo všetko sa dá z VCS zistiť a uvažuje nad možnosťami využitia týchto informácií.

Abstrakt:Riadenie rizík je súbor procesov, ktoré zahŕňajú plánovanie, identifikáciu, analýzu, elimináciu a monitorovanie rizík. Existuje množstvo prístupov, ktoré definujú jednotlivé kroky riadenia. Niektoré sú striktnejšie, iné umožňujú voľný priebeh riadenia rizík. Prvá kategória môže byť náročná z hľadiska zdrojov vyčlenených v rámci projektu a môže taktiež znamenať vyššie náklady v porovnaní s nákladmi plynúcimi z dopadov daného rizika. Druhá kategória ponúka benevolentnejší prístup, avšak môže viesť ku kvalitatívne nízkym a nedôveryhodným výsledkom, pokiaľ je nesprávne interpretovaná. A predsa, pri správnej aplikácii takýchto prístupov je možné predísť zbytočnej komplexnosti, ktorá v konečnom dôsledku zvyšuje nároky na zdroje potrebné pre riadenie rizík.