Zborník esejí 2011

Abstrakt:Dnes by sa asi ťažko našiel manažér alebo majiteľ úspešnej softvérovej firmy, ktorý by vám povedal, že sledovanie projektov nie dôležité. No odpoveď na otázku ako sledovať vývoj projektu a aké metriky použiť už nie je taká triviálna. Vo veľkých a stredne veľkých spoločnostiach existujú zabehnuté spôsoby monitorovania projektov, no ako je to v malých firmách. Je skutočne možné aby si malá firma tieto metódy adoptovala? A koľko úsilia je potrebné aby venovala meraniu? Táto esej analyzuje vplyv použitia rôznych metrík pri monitorovaní projektu v menších firmách. Rozoberá ich kladné ale aj záporné stránky. Navrhuje výber vhodných metrík a opisuje ich vplyv na kľúčové rozhodnutia pri vedení projektu.

Abstrakt:Práca na softvérovom projekte je činnosť vyžadujúca dobrú psychickú kondíciu. Manažér preto nesmie zabúdať na jednu veľmi dôležitú vec. Členovia jeho tímu sú ľudia. Tento fakt treba zohľadniť a pri plánovaní úloh zabezpečiť, aby nikoho nepreťažil, či naopak, aby nikto neostal nevyužitý. Systémy na podporu riadenia softvérového projektu sú veľmi užitočné pri plánovaní, či riadení. Táto esej však ukazuje, ako pomocou týchto nástrojov efektívne využiť ľudské zdroje a predísť napríklad známemu syndrómu vyhorenia. Manažér nemusí byť psychológ. Ukazuje sa, že vhodnou analýzou dát výkonnosti členov tímu (time-tracking, počet dokončených úloh za časovú jednotku) možno určiť trend, ktorým sa bude vyvíjať psychická kondícia každého z nich. Esej ukáže ako takúto analýzu vytvoriť pomocou podporných prostriedkov a pokúsi sa odpovedať na otázku, či je možné automaticky generovať odporúčania na zaťaženie člena tímu alebo aspoň zobrazovať upozornenia na klesajúcu výkonnosť.

Abstrakt:Práca s ľuďmi je vo všeobecnosti náročná a často vyčerpávajúca. Kvalitu spolupráce v kolektívoch ovplyvňujú osobné sympatie, povahové rysy, ciele jednotlivcov a kolektívu a aj spôsoby napĺňania cieľov. Tieto ale aj iné aspekty sú zdrojom konfliktov. Tímový hráč si uvedomuje rôzne osobnostné charakteristiky spolupracovníkov a akceptuje ich. Líder tímu však musí ľudí motivovať a vyburcovať ich k vrcholovým výkonom. Odstraňovať bariéry v kolektíve a vytvárať harmóniu. Tabuľky, rozdelenia a kategorizácie povahových čŕt a osobností nie sú striktne definované normy, na ktorých stojí a padá budovanie tímu a celého projektu. Sú to len pomôcky, ktoré majú lídrovi pomáhať prekonávať bariéry v porozumení. Motivácia, rozvrhnutie a pridelenie úloh patrí k najdôležitejším aspektom úspešného zvládnutia projektu od plánovania cez návrh až k realizácii a nasadeniu. Ak by som zašiel do krajnosti, tak dobre motivovaný tím so správne pridelenými úlohami, aj keď s menšími zručnosťami, dokáže viac ako légia demotivovaných expertov.

Abstrakt:Manažment rizík nie je úloha, ktorá sa dotýka iba príslušného manažéra. Je potrebné, aby sa celý tím dokázal správať proaktívne, vzhľadom na možné riziká. Tu je v neposlednom rade dôležitá neformálna komunikácia medzi členmi tímu, ako aj uvedomovanie si rôznorodosti osobnostných čŕt jednotlivých členov tímu. V eseji by som chcel ukázať, že hranie kooperatívnych spoločenských hier môže mať priaznivý účinok aj na riadenie rizík v tímovom projekte. Vychádzajúc z fáz procesu riadenia rizík a z niektorých základných princípov riadenia rizík sa pokúsim definovať vlastnosti tímu, ktoré sú nevyhnutné pre efektívne fungovanie manažmentu rizík. Ďalej ukážem, že mnohé z týchto vlastností sa dajú trénovať práve hraním kooperatívnych spoločenských hier. Pre ilustráciu uvádzam aj dva príklady takýchto hier s upriamením na simuláciu procesu manažmentu rizík v nich.

Abstrakt:Keď sa stretne skupina ľudí, ktorí majú vytvoriť tím a spolupracovať na nejakom väčšom projekte, môžu sa stretnúť najrôznejšie povahy s rozličnými schopnosťami a skúsenosťami. Na schopnosti a skúsenosti sa pri výbere členov tímu kladie dostatočný dôraz. Nie vždy je však dostatočný dôraz kladený aj na to, aké predispozície majú jednotliví členovia tímu zaujať jednotlivé roly, ktoré sa v tíme môžu vyskytovať. Podľa Belbinových tímových rolí je týchto rolí 9, pričom každý člen tímu môže zaujať aj viacero z nich. Tieto roly nám dokážu povedať, ako budú členovia tímu spolupracovať. Či sa prejaví synergia rolí a posunie to tím dopredu, alebo bude medzi členmi tímu vznikať napätie a budú celý tím brzdiť. V tejto eseji chcem uvažovať nad interakciami jednotlivých rolí, ich vplyvom na efektivitu tímu, chcem navrhnúť niekoľko možných kombinácií tímových rolí pre zostavenie 6 členných tímov softvérových vývojárov a využiť Belbinove tímové roly pri predchádzaní možných problémov medzi členmi tímu a rozdeľovaní funkcií v existujúcich tímoch.

Abstrakt:Monitorovanie softvérového projektu je dôležitou súčasťou pri jeho vývoji, má vplyv na plánovanie a riadenie projektu, zároveň umožňuje včas identifikovať problémy v tíme. Táto esej opisuje agilný prístup a samotné monitorovanie v agilných projektoch. Esej sa zameriava na opis troch základných postupov, a to burn grafy (angl. burn charts), kumulatívne diagramy (angl. cumulative flow diagrams) a metódu bilancovania výroby (angl. line of balance). Tieto metódy poskytujú informácie o aktuálnom stave práce na projekte, avšak rozličným spôsobom. Ďalšou časťou je monitorovanie prebiehajúcej práce, akou metrikou túto činnosť vyjadriť a aký má význam v agilných projektoch. Zámerom eseje je vzájomné porovnanie rôznych metód, rozdiely a výhody, ktoré poskytujú, s dôrazom na reálne využitie.

Abstrakt:Zložitosť súčasného softvéru rastie obrovskou rýchlosťou. Stáva sa čoraz komplexnejším, dômyselnejším a prepracovanejším. Jeho vývoj a udržiavanie už nie sú triviálnymi záležitosťami, preto je potrebné klásť veľký dôraz už na samotný proces jeho vývoja. Kvalita softvéru a kvalita vývoja softvéru už nie sú zriedkavé pojmy. Vývoj sa aj v tejto oblasti pohol dopredu a v rámci firiem začali vznikať skupiny špecialistov, ktorí sa zaoberajú problematikou SQA (Software Quality Assurance). Úlohou SQA je zaručiť , že všetky štandardy a procesy použité pri vývoji projektu budú vhodné a korektne implementované. Zasahuje teda do samotného procesu vývoja a dochádza teda ku konfrontácii s prístupmi, ktoré sú taktiež súčasťou vývoja, ale ich úloha je odlišná. Zaujímavý je v tomto prípade stret SQA s agilnými metódami. V tejto eseji sa zamýšľam nad tým, čo je výsledkom tejto interakcie a nad úplne novým pohľadom na dosahovanie kvality softvéru.

Abstrakt:Každý projekt vyžaduje na svoje úspešné ukončenie určitú postupnosť krokov, ktorá musí byť vykonaná. Vytvorenie plánu projektu je fundamentálna činnosť, ktorej by mal venovať pozornosť každý projektový manažér, ktorý má záujem doviesť svoj tím k splneniu požiadaviek všetkých zainteresovaných strán (angl. stakeholders), a tak projekt úspešne ukončiť. Proces plánovania nie je dobré podceniť, môže sa však stať, že plánovanie preceníme? Určením príliš nízkej granularity jednotlivých úloh môžeme dospieť k neprehľadnému plánu, ktorý stratí pôvodný význam a je skôr na obtiaž. Môže sa stať, že na základe prísneho časového plánu zviažeme kreativitu svojim spolupracovníkom, ktorí sa budú sústreďovať iba na splnenie šibeničných termínov. Vďaka neustálemu časovému stresu dochádza k chybám, ktoré stoja celý projektový tím drahocenné zdroje, ľudské, finančné a v konečnom dôsledku aj časové. V tejto eseji nediskutujem potrebu plánovania, tá je zjavná, rokmi a praxou overená. V tejto eseji chcem diskutovať na tému, ako podrobne plánovať jednotlivé úlohy, aby malo plánovanie v konečnom dôsledku žiadaný efekt, čiže doviesť projekt do úspešného konca a eliminovať čo najviac problémov.

Abstrakt:V súčasnosti už takmer nie je možné efektívne riadiť tím vyvíjajúci softvérový produkt bez toho aby ľudia zodpovední za riadenie takéhoto tímu použili podporné prostriedky. Niet pochýb o tom že uľahčujú prácu manažérom ale aj samotným pracovníkom. Môže však byť takýto nástroj niekedy viac na príťaž než na pomoc? Je vysoká cena zárukou toho že to bude optimálne riešenie práve pre ten náš tím? Ktoré ľudské schopnosti softvér nemôže nikdy nahradiť alebo simulovať? V tejto eseji sa snažím analyzovať tieto otázky s prihliadnutím na to, ktoré základné faktory by mali byť zohľadnené pri výbere podporného nástroja. Jeden z pohľadov na užitočnosť podporných prostriedkov je zameraný na skutočnosť, do akej miery ovplyvňuje spôsob rozhodovania a riadenia samotné používanie takýchto prostriedkov. Takisto je tu pohľad na to akým spôsobom treba nástroj používať tak aby sa prispôsoboval zmenám v tíme pre ktorý bol určený, ako aj veľmi dynamickému prostrediu informačných technológií. V závere esej poskytuje stručné zhrnutie a závery, ktoré môžu byť užitočné pre mnohých z nás.

Abstrakt:Manažment rizík býva na projektoch menšieho rozsahu často podceňovaný, nakoľko môže byť vnímaný ako nadbytočné náklady. Opak však môže byť pravdou a investície sa môžu vrátiť v podobe zažehnanej pohromy, ktorá by pri jej nepredchádzaní spôsobila niekoľkonásobné škody. Nie je to však len o nákladoch, samozrejmosťou je napr. aj vyššia pravdepodobnosť úspešného ukončenia projektu, a teda ide aj o reputáciu a ďalšie faktory. Týmto sa radí k nevyhnutným prístupom riadenia projektu. Cieľom eseje je analyzovať riziká v malých a veľkých projektoch. Zameriava sa na riziká, ktoré sú na väčších projektoch očividné a manažéri s nimi bežne pracujú, ale pri menších projektoch im nemusí byť venovaná pozornosť takéhoto rozsahu. Analyzuje možnosti riešenia týchto rizík v porovnaní s väčšími projektmi.