Zborník esejí 2011

Abstrakt:Každý z nás je po celý život jedinečný človek s vytýčenými cieľmi a túžbami. Všetky naše materiálne, mentálne a ľudské zdroje smerujeme k dosiahnutiu týchto cieľov. Pod vplyvom túžob si vedome alebo podvedome riadime a plánujeme život. Toto plánovanie môžeme z určitého uhla pohľadu porovnať k plánovaniu projektu. Rozsiahlejšie činnosti na uskutočnenie vytýčených snov si plánujeme dopredu, často krát sami, prípadne v spoločnosti rodiny, našich blízkych, tímových kolegov. Rôznorodosť prístupov k vytváraniu plánov je v dnešnej dobe častým javom. Efektívne využívanie vizualizačných nástrojov nabitých nespočetným množstvom funkcií nie je žiadnou novinkou. Súčasné podporné prostriedky plánovania poskytujú pre nováčika mnoho nových funkčných prvkov, s ktorými sa v bežnom „plánovaní života“ nestretne.

Abstrakt:Softvérový produkt väčšinou nevytvára jednotlivec, ale skupina ľudí, a to hlavne vtedy, ak ide o rozsiahlejšie riešenie. Človek je jedinečná bytosť s jedinečnými vlastnosťami. Preto spojenie viacero ľudí dokopy, nemusí v každom zložení priniesť očakávané výsledky. Ľudia v tíme navzájom na seba vplývajú či už pozitívne alebo negatívne. Na to, aby sme mohli vytvoriť správne fungujúci tím ľudí, musíme najprv poznať jednotlivca, jeho osobnosť. V eseji preto opíšem rôzne charakteristiky typológií osobností. Ďalej sa budem zaoberať tým, ktoré úlohy sú vhodné pre jednotlivé druhy osobností a pozriem sa na to, aké spojenie ľudí je podľa štúdií najvhodnejšie. Na záver sa zamyslím nad zložením nášho tímu.

Abstrakt:V dnešnej dobe webové aplikácie tvoria významnú časť softvérových produktov. Viac a viac podnikov potrebuje webový systém na zabezpečenie obchodných služieb. Bez použitia webových systémov podniky nemajú šancu na úspešné fungovanie na trhu. Webové systémy sa neustále vyvíjajú, sú čím ďalej tým zložitejšie, preto zabezpečenie kvality môže byť väčším problémom, ako sa to na prvý pohlaď zdá. Testovanie môže zabrať viac času, a tým pádom aj náklady môžu rásť do nevídaných rozmerov. V tejto eseji sa zaoberám možnosťami šetrenia nákladov pri testovaní webových softvérových systémov, s možnosťami rôznych metód testovania pomocou koncových používateľov a s možnosťami automatickej detekcie chýb. Zameriam sa aj na možnosti, ako motivovať koncových používateľov k testovaniu produktu v rámci beta testov.

Abstrakt:Náklady, či už časové alebo finančné, sú základným kameňom pri rozhodovaní sa v rámci riadenia vývoja softvéru. V snahe minimalizovať ich, sa často pri malých a stredných projektoch skĺzne k šetreniu na nesprávnych miestach. Príkladom takej oblasti je monitorovanie softvéru a procesu jeho vývoja. Monitorovanie je jedným zo zdrojov informácií, ktoré sú potrebné pre dovedenie projektu do úspešného konca. Publikácie zaoberajúce sa problémovou oblasťou sa snažia dôkladne spracovať problematiku, prípadne do hĺbky analyzovať špecifické metriky a prístupy. Neponúkajú však komplexnejší pohľad z hľadiska rozsahu projektov. Mojou snahou je v rámci eseje priniesť nový pohľad do problematiky monitorovania projektov menšieho a stredného rozsahu. Pri nich rastie potreba jeho efektívnosti a primeraného rozsahu. V eseji ponúkam odporúčania pre rozsah monitorovania, ktorý minimalizuje časovú záťaž na projekt, no zároveň maximalizuje jeho pozitíva pre úspešné riadenie projektu.

Abstrakt:Kolaborácia je jednou z najdôležitejších súčastí vývoja softvéru v tíme vo všetkých jeho etapách, od analýzy po testovanie a značne od nej závisí aj celkový úspech projektu. V súčasnosti používané podporné nástroje na kolaboráciu sú zamerané väčšinou na určitú konkrétnu činnosť, avšak vhodné by bolo, keby existoval komplexný kolaboračné systém, podporujúci všetky aspekty kolaborácie ako komunikácia, kooperácia a koordinácia Vývoj takýchto systémov sa uberá dvomi základnými smermi: nástroje využívajúce webových technológií Web 2.0 a tzv. kolaboračné vývojové prostredia. V tejto eseji porovnám tieto dva rôzne prístupy, preskúmam ich výhody a nevýhody a zhodnotím aj existujúce nástroja z hľadiska využiteľnosti v tímových projektoch. Taktiež uvádzam aj niekoľko možných zlepšení, ktoré by prispeli k zefektívneniu práce v tíme a na záver prezentujem svoj názor na budúci vývoj v tejto oblasti.

Abstrakt:V období veľkého rozmachu ekonomiky a výpočtovej techniky u nás, či vo svete, je potrebné stále viac vyvíjať nové, zaujímavejšie a zložitejšie softvérové programy. A práve pri práci na takýchto projektoch je veľmi potrebné dodržiavať určité pravidlá, určiť si isté priority, aby celý projekt mal čo najviac kladných vlastností a možnosti vzniku nejakého rizika boli čo najmenšie. Kontrola a riadenie rizík v softvérovom projekte sú považované za jedny z kľúčových úloh, od ktorých závisí, či bude projekt úspešný alebo nie. Dajú sa ale riziká vôbec riadiť? Na túto, ale aj veľa iných podobných otázok sa budem snažiť odpovedať práve v tejto eseji.

Abstrakt:Monitorovanie softvérového projektu je dôležitou súčasťou práce na projekte, ktorej predchádza proces analýzy a návrhu samotného spôsobu monitorovania. Okrem explicitného monitorovania, kedy vývojári sami tvoria informácie, ktoré sú hodnotené pri monitorovaní, sa používa aj implicitné, ktoré zahŕňa automatický zber dát, napríklad zo softvérových repozitárov. Bolo navrhnutých mnoho spôsobov monitorovania, ktoré sa väčšinou viažu na systémy s konkrétnou charakteristikou (napríklad systémy založené na komponentoch) alebo sa viažu na konkrétny spôsob vývoja (napríklad open source softvér). Esej analyzuje obmedzenia niektorých zo študovaných spôsobov monitorovania a prináša zamyslenie sa nad týmito ohraničeniami a možnosťou nájsť širšie možnosti uplatnenia metód, dokonca až hľadaním ich prieniku v nejakom konkrétnom prípade. Snaží sa zistiť, či je jednoduchým spôsobom možné vytvoriť čo najvšeobecnejšie (najširšie použiteľné) zjednotenie nájdených metód.

Abstrakt:Pri plnení projektového plánu vznikajú vždy situácie, kedy sa plnenie niektorých kľúčových úloh oneskorí a pre to je potrebné skrátenie následných úloh tak, aby boli dodržané dôležité termíny. Napriek existencii rôznych metód skrátenia sa väčšinou toto skrátenie realizuje len na základe výberu manažérov projektu. V eseji uvádzam existujúce metódy skrátenia plánu projektu, ich výhody a nevýhody. Výsledkom je zistenie, že aplikovanie metód na skrátenie je z hľadiska určenia relevantných atribútov pre všetky úlohy extrémne náročné. Navyše nie je možné určiť tieto atribúty presne a to môže viesť k nie optimálnemu riešeniu. Kvôli týmto dôvodom sa drvivá väčšina metód na skrátenie v praxi nevyužíva. V práci sa zamýšľam nad dôvodmi doterajšieho neúspechu metód skrátenia a nad možnosťami ich použitia v reálnom projekte tak, aby priniesli požadovaný výsledok. Porovnávam metódy založené na princípoch kritickej cesty a jednoduchého ohodnotenia úloh s metódami založenými na zložitejších grafových metódach so komplikovaným ohodnotením všetkých hrán, teda nie len úloh, ale aj vzťahov medzi nimi. Výsledkom skúmania tejto práce je, že pri riešení praktických problémov na rozsiahlych projektoch je dôležité, aby boli metódy čo najľahšie použiteľné bez nutnosti získavania veľkého množstva dodatočných informácií.