Zborník esejí 2011

Abstrakt:Neexistuje dokonalý človek. Každý má svoje nedostatky, a preto každý robí chyby. Tak ako v živote tak aj vo vývoji softvéru. Niektoré menšie nemusia mať žiaden vplyv na kvalitu produktu alebo softvéru a môžu byť zanedbané. Iné väčšie môžu mať katastrofálne následky, aké si ani nevieme alebo nechceme predstaviť. Kvalita produktu je v súčastnosti veľmi dôležitá, pretože s narastajúcim počtom firiem sa zvyšujú aj nároky zákazníka. Táto esej bude rozoberať to, ako chyby vo vývoji softvéru vznikajú, aké druhy chýb existujú, ako vzniknuté chyby nájsť čo najskôr a ako ich odstrániť ešte pred tým, než spôsobia veľké škody. V mnohých prípadoch to nemusí byť jednoduché. Najúčinnejším a veľmi známym spôsobom je testovanie, ktorému bude venovaná časť eseje.

Abstrakt:Neoddeliteľnou súčasťou každého softvérového projektu je manažment rizík. Mnohokrát sa stretneme s názormi, že analýza a plánovanie rizík nie sú až tak dôležité. Ale proces životného cyklu programu je veľmi zložitý, to prináša so sebou množstvo rizík. Rizikám treba predísť, alebo pri najmenšom ich eliminovať. Musíme ale najprv vedieť, že nám vôbec hrozia, musíme poznať pravdepodobnosť, s akou nastanú a samotné dôsledky rizika. Neskôr môžeme pristúpiť k naplánovaniu ich riešenia. A práve na toto nám slúži manažment rizík. V mojej eseji sa budem snažiť poukázať na najčastejšie rizká v praxi a na najčastejšie riziká v študentskom projekte. Pokúsim sa ich zanalyzovať, uvedomiť si ich dopady a navrhnem ako eliminovať ich výskyt v softvérovom projekte prípadne ako ich celkom vyriešiť. Zamyslím sa nad tým, prečo sa vlastne tieto dve skupiny rizík, študentské a praktické, od seba líšia. V eseji uvediem aj možné metódy pre analýzu a plánovanie rizík a jednu z nich aj podrobnejšie priblížim. V závere zhodnotím potrebu manažmentu rizík a pripomeniem z môjho pohľadu dôležité riziká.

Abstrakt:Správny človek na správnom mieste v pracovnom tíme je často krát viac nenahraditeľný ako ktorýkoľvek výkonný stroj. Fungovanie vo firme, dobrá atmosféra a porozumenie medzi pracovníkmi vedú k lepšej spolupráci a následne k ziskom. Zostaviť dobrý tím však nie je jednoduché. Preto sa vo firmách využívajú rôzne testy na zistenie temperamentu, osobnostných charakteristík alebo reakcí na krízové situácie. Medzi takéto testy patria napríklad Myers-Briggs Type Indicator (MBTI), Big five personality a Keirsey temperament sorter. Na základe týchto zistení je daný pracovník zaradený na vhodnú pracovnú pozíciu v tíme. Dôležité je aby sa v tíme nachádzali rôznorodé osobnosti, ktoré sa budú navzájom dopĺňať svojimi špecifickými vlastnosťami a vnímaním. Neposlednou úlohou je vybrať vhodného vedúceho tímu, ktorý posúva projekt vpred. Po správnej kombinácii ľudí sa môžeme tešiť na lepšie fungovanie firmy. Musíme sa však zamyslieť, či je správne určovať pozíciu v tíme na základe výsledkov testu.

Abstrakt:Agilný spôsob vývoja Scrum patrí medzi tie najlepšie a čím ďalej je populárnejšia a používanejšia v praxi. Produkty sú dodávané načas, čo nielen prekvapuje zákazníka, ale aj uspokojuje večne nespokojný manažment. Boli urobené mnohé štúdie a napísaných mnoho prác o tom, aké výborné výsledky dosahuje postup, pri ktorom ťahá jeden za všetkých a všetci za jedného. Je to teda najlepší spôsob vývoja softvéru? Má vôbec nejaké negatívne stránky? Do doby vzniku Scrumu bolo navrhnutých mnoho metodológii vývoja, pričom každá priniesla istý posun vpred, no žiadna nepriniesla dramatický skok vpred. Fenomén nazývaný softvérová kríza však prelomí len revolúcia vo vývoji softvéru. Preto si kladiem otázku: Je Scrum evolúcia či revolúcia v softvérovom inžinierstve?

Abstrakt:Vývoj softvéru sa stáva čoraz komplexnejšou záležitosťou. Tento proces často zahŕňa veľké množstvo pracovníkov, procesov a požiadaviek. To prinieslo výraznú potrebu dôslednej organizácie úloh a ľudí, ktorí na nich pracujú, alebo ich zadávajú. Za týmto účelom vzniklo nepreberné množstvo podporných prostriedkov vývoja softvérového produktu. Niektoré sú už veľmi obsiahle, ale zároveň modifikovateľné systémy, ktoré sa dajú upraviť presne pre potreby miesta ich nasadenia. Esej sa snaží priblížiť tieto prostriedky pútavou formou, ukázať ich možnosti a vhodnosť nasadenia od malých tímov až po rozsiahle organizácie. Autor ma bohaté skúsenosti so systémom JIRA, ktorý skoro každodenne zefektívňuje jeho prácu a prináša pocit zadosťučinenia :)

Abstrakt:Monitorovanie softvérového projektu je dôležitá časť, ktorá nám pomáha k jeho úspešnému ukončeniu. Na sledovanie však nestačí len dobrý zrak, ale potrebujeme zvoliť aj vhodné pomocné prostriedky. Správny prístup k monitorovaniu a využitie adekvátnych nástrojov pomáha nielen smerovať projekt k dosiahnutiu vytýčených cieľov, ale takisto v istej miere zaručuje aj jeho kvalitu či dohľad nad jednotlivými členmi tímu. V eseji sa pokúsim priblížiť nástroje, ktoré sa dennodenne využívajú pri práci v tíme a spôsob akým ich môžeme použiť na monitorovanie. Ako základný stavebný kameň je zvolený manažment verzií, ktorého dôležitosť nebude asi nikto popierať. Veď kto sa ešte nedostal do situácie, keď svojimi zmenami zapríčinil nefunkčnosť doteraz funkčného programu a musel sa vrátiť späť?

Abstrakt:Manažment verzií je v súčasnosti absolútne bežnou praxou ako pri malých, tak aj pri veľkých projektoch. Väčšinu projektov sprevádzajú rôzne komplikácie, ktorým musia čeliť a mnohé z nich môžu ostať ukryté niekde v pozadí, kde potichu vyrábajú problémy. Jedným zo spôsobov ako si pomôcť na ceste k ich odhaleniu, je naučiť sa tajnú reč verzií. Úložiská verzií totiž často zastrešujú obrovské množstvá dát, z ktorých by sa dali správnym prístupom vyčítať mnohé zaujímavé poznatky aplikovateľné aj na projektové riadenie. Spôsob, ako sa k týmto poznatkom dostať, predstavuje spätná analýza repozitára verzií a je vám v tejto eseji poskytujem krátky náhľad do toho, ako takú analýzu uskutočniť, a čo všetko sa dá z nej vyčítať.

Abstrakt:Esej sa zaoberá problematikou plánovania, pretože od toho, aký plán sa vytvorí a ako sa plánuje závisí celý vývoj softvérového projektu. Pri vytváraní plánu treba prihliadať aj na reálne možnosti tímu, ktorý na projekte pracuje. V eseji sú opísané aj jednotlivé procesy plánovania. Je potrebné vytvoriť taký plán, ktorý bude primeraný vzhľadom na vyvíjaný projekt. Ak sa vytvorí plán, ktorého splnenie nenastane počas žiadnej fázy vývoja softvérového projektu, nemusí byť vždy chyba v zle vytvorenom pláne. Chyba môže byť aj v tom, že úlohy plánu boli pridelené nesprávnym osobám. Preto sú v eseji opísané aj možné dôvody, prečo sa plán nesplnil. Súvisí to aj s pridelením primeraných úloh správnym osobám v tíme, a tak je v eseji spomenuté rozdelenie úloh plánu medzi jednotlivých členov tímu. Pri nedodržiavaní plánu stráca plán na svojom význame, a preto je dôležité, aby bol vytvorený plán primeraný vzhľadom na vyvíjaný produkt. Taktiež je v eseji opísaná problematika vytvorenia dvoch plánov za účelom dodržať termín dokončenia projektu.

Abstrakt:So slovom kvalita sa stret{vame takmer každý deň. Počujeme o nej z prostredia obchodných reťazcov, výrobcov elektroniky, z automobilových z{vodov a čoraz častejšie sa s ňou stret{vame i vo svete informačných technológií. Dnes tvorí kvalita dôležitý faktor v životnom cykle softvéru. Jej význam neust{le rastie s počtom spoločností na trhu. V tejto eseji si pojem kvalita priblížime a stručne analyzujeme jej elementy definované metódou SQS z pohľadu vývoja softvérového projektu. Tieto elementy výraznou mierou zasahujú do životného cyklu každého systému a preto vyzdvihneme významné body každého z nich a pojedn{me o príčin{ch ich zanedbania. V r{mci eseje spomenieme i vybrané n{stroje pre určovanie kvality, keďže vďaka ním dok{žeme predísť nielen veľkému počtu chýb, ale vytvoriť i prostredie pre zabr{nenie ich replik{cií. Na z{ver vyjadrím osobný postoj k elementom kvality metódy SQS a vyzdvihnem dôležitosť kvality ako esencie moderného softvérového projektu.

Abstrakt:Sú pre výber človeka na danú pozíciu kľúčové jeho schopnosti a odborná zdatnosť, alebo je možné, že sa jeho povaha a prístup k práci a k ľuďom ukážu ako dôležitejšie? Aby bol jednotlivec efektívny, je podstatnejšie mať talent, motiváciu, alebo byť pracovitý? Ktoré osobnostné črty sa hodia ku ktorej role v rámci tímu? Je nepochybne dobré, aby človek zastával post na ktorý je vhodný. Nakoľko je ale dôležité, aby sa daný člen tímu aj cítil byť na správnej pozícii? A je vôbec potrebné sa nad tým zamýšľať? Odpoveď na túto poslednú otázku je podľa môjho názoru „určite áno“. A práve o hľadanie a zdôvodnenie odpovedí na ostatné uvedené otázky sa budem snažiť v tejto eseji.

Abstrakt:Časy, keď softvérové produkty boli tvorené jednotlivcami sú až na výnimky minulosťou. Dnešné softvérové produkty sú natoľko komplexné, že na ich úspešný návrh a implementáciu je potrebná spolupráca skupiny ľudí. Úlohou manažéra v takomto tíme je na základe ich schopností a osobností určiť im úlohy tak, aby maximalizoval celkovú produktivitu. K tomuto mu slúžia podporné prostriedky. Tak ako rástli softvérové projekty, rástli aj podporné prostriedky. Dnes poskytujú podporné prostriedky komplexnú funkčnosť a ich správne využitie zvyšuje šance na úspešné ukončenie softvérového projektu. Úspešným ukončením rozumieme také, kde boli splnené funkcionálne a nefunkcionálne požiadavky a nebol prekročený časový plán ani rozpočet. Dnešný svet prechádza procesom globalizácie, čo prináša do problematiky riešenia softvérového projektu ďalšie aspekty. Na jednom projekte môžu pracovať ľudia z celého sveta. To na jednej strane môže zefektívniť použitie dostupných prostriedkov, avšak na druhej strane má potenciál vyústiť do nočnej mory manažéra projektu.

Abstrakt:Na svete žije veľké množstvo ľudí, no každý z nich je jedinečný. Každý má iné vlastnosti, inú povahu, iné správanie. Pri tvorbe tímu preto nie je vôbec jednoduché dať dokopy ľudí, ktorí budú spolupracovať bezproblémovo. Navyše jednotlivé úlohy v tíme je potrebné rozdeliť tak, aby spolupráca neviazla a aby tím fungoval čo najefektívnejšie. Cieľom tejto eseje je priblížiť čitateľom problematiku analýzy osobností v tíme. Ako zvoliť správnych ľudí do tímu? Aké pozície v tíme sú pre jednotlivých členov tie najvhodnejšie? V eseji sú spomenuté hlavne moje vlastné myšlienky a názory, ktoré som nadobudol na základe praktických skúseností v tímoch, v ktorých som pôsobil alebo pôsobím. V práci sú takisto spomenuté výsledky z niekoľkých odborných verejne dostupných dokumentov, ktoré väčšinou moje názory podporujú.