Deti musíme naučiť, čo sú základné informácie do života, bez ktorých si nemôžu overiť tie ostatné, a čo sú informácie, ktoré nájdu hocikde na internete
Slovensko čelí odlivu mladých mozgov aj kritike na adresu vysokého školstva. Dekan Fakulty informatiky a informačných technológií (FIIT) STU Ivan Kotuliak je presvedčený, že časť tejto kritiky je nespravodlivá a že slovenské univerzity dokážu držať krok s regionálnou konkurenciou. V rozhovore hovorí aj o budúcnosti IT, prepojení školstva a praxe či o tom, čo musia mladí urobiť, aby uspeli.
Vláda schválila nový vysokoškolský zákon. Prinesie zásadnú zmenu vysokého školstva?
Nový vysokoškolský zákon vo veľkej miere kopíruje starý zákon, jemne upravuje niektoré časti. Osobne by som ocenil viac autonómie fakúlt voči vysokým školám, aby samospráva pomohla napredovaniu slovenského vysokého školstva.
Nenapreduje dostatočne rýchlo?
Vysoké školstvo sa zlepšuje a slovenské vysoké školy patria medzi najdôveryhodnejšie inštitúcie v krajine. Žiaľ, v minulosti sme čelili cieleným útokom politikov na reputáciu našich vysokých škôl, čo zhoršilo ich vnímanie najmä medzi mladými ľuďmi. Aj to je dôvod, prečo mladí odchádzajú do zahraničia.
Keď sa však pozrieme na rebríčky vysokých škôl vo svete, tak naše výrazne zaostávajú.
Ocenil by som snahu ministerstva školstva venovať sa rebríčkom. Lebo keď sa im venujete, tak sa zlepšíte aj bez ohľadu na to, čo na školstve zmeníte. Doteraz sme sa rebríčkom nevenovali. Česká republika sa im venovala, a preto sú tamojšie vysoké školy v rebríčkoch vyššie. Trúfam si povedať, že v ďalších troch až štyroch rokoch mnohé z nich dobehneme, dokonca predbehneme.
Znamená to, že rebríčky nemusia verne odzrkadľovať kvalitu vysokých škôl?
Rebríčky sú zostavené na základe určitých parametrov, pričom agentúry, ktoré ich zostavujú, nemajú k dispozícii všetky potrebné informácie. Potom vám pridelia nízke body, lebo nemajú toľko času, aby samy hľadali informácie o každej univerzite na svete. Preto treba s týmito agentúrami proaktívne komunikovať. Na Slovenskej technickej univerzite aj na Univerzite Komenského sme už začali. Cielene to ide riešiť aj ministerstvo školstva.
Takže vysoké školstvo na Slovensku nie je v takom zlom stave, ako sa zdá?
Školstvo je v oveľa lepšom stave. Napríklad fakulta informatiky a informačných technológií, kde som dekanom, patrí v širšom regióne medzi top fakulty. Máme napríklad prestížny certifikát kvality IET, ktorý nás oprávňuje udeľovať rovnaké diplomy, ako vydávajú napríklad slávne britské školy Oxford či Cambridge. Spolupracujeme aj s jednou z najslávnejších amerických vysokých škôl na svete, prestížnym Massachusetts Institute of Technology.
Teda slovenskí študenti, ktorí idú študovať IT do Česka, tam chodiť nemusia?
Netýka sa to len IT odborov, ale aj iných. Podľa môjho názoru mnohé slovenské vysoké školy spravili veľký krok dopredu. Máme však priveľa vysokých škôl a nie každá má špičkovú úroveň. Keď si maturant vyberie kvalitnú vysokú školu na Slovensku, ktorú poznáte napríklad už podľa toho, že sa na ňu robia prijímačky, dostane kvalitu minimálne porovnateľnú s Českom. Väčšou výzvou je pre nás odchod mladých do Holandska, Belgicka či Dánska, pretože najšikovnejší nám začínajú odchádzať týmto smerom. Majú tam totiž možnosť získať titul bakalára aj inžiniera v angličtine za relatívne nízke poplatky, ročne to vyjde na niekoľko tisíc eur.
Ak hovoríte o prijímačkách, aká časť študentov na FIIT STU nimi musí prejsť?
Bez prijímacieho pohovoru neberieme takmer nikoho. Ak mal záujemca dostatočnú maturitu z matematiky, tak sa k nám môže dostať aj bez toho. Ale za bežných okolností musí prejsť našimi prijímačkami každý.
Koľko z prihlásených záujemcov zoberiete?
Tradične zhruba polovicu. Tento pomer si chceme udržať, pretože je pre nás dôležité mať šikovných a motivovaných študentov namiesto toho, aby sme naplnili tabuľkové stavy.
Koľko ich je zhruba ročne?
Každý rok sa snažíme prijať na slovenské štúdium okolo 300 študentov. No aktuálne otvárame aj anglické, lebo máme ďalší problém: najšikovnejších stredoškolákov posúvame na bilingválne gymnáziá, z ktorých si často netrúfnu ísť na slovenskú vysokú školu, lebo nemajú dobrú slovenčinu, respektíve slovnú zásobu. Tieto deti tak vlastne pripravujeme na štúdium v zahraničí. Je to pre túto krajinu správna cesta? Preto sme teraz otvorili platené anglické štúdium a zistili sme, že nemáme záujem len z bilingválnych gymnázií, ale aj zo zahraničia.
Väčšina vysokých škôl chce maximalizovať počet študentov, aby získali čo najvyššie príjmy. Ako získavate dodatočné financie vy?
Máme pomerne drahých učiteľov, informatici sú dnes na trhu práce veľmi cenení. To znamená, že naši učitelia zarábajú v porovnaní s ostatnými pedagógmi na vysokých školách asi najviac. Dotácia od štátu na študenta nám preto jednoducho nestačí. Musíme si zarobiť iným spôsobom. Znamená to spolupracovať so súkromnými firmami i so štátom na výskumných vedeckých projektoch.
Jednoducho ak študent, ktorého prijmeme, neskončí ani prvý ročník, je to čistá strata. Máme za neho síce jednoročnú dotáciu, ale v ďalších rokoch nám príjmy, ktoré nám mohol priniesť, chýbajú, pretože pedagógovia musia venovať výučbe rovnaké úsilie, aj keď je v triede menej študentov.
Polovica slovenských vysokoškolákov nakoniec nerobí v odboroch, ktoré vyštudovali. Ako je to u vás?
Od tretieho ročníka nám prudko rastie počet študentov, ktorí popri škole pracujú v informatike. Keď sa dostanú na inžinierske štúdium, tak 90 až 95 percent z nich už pracuje vo svojom odbore a zdokonaľuje si tak svoju špecializáciu v praxi. Študenti FIIT nechodia dokladať tovar do regálov v Tescu alebo predávať do McDonaldu, naozaj robia odborné práce.
Ako realizujete spoluprácu s biznisom?
Firmy potrebujú informatikov a študenti informatiky, ktorí si len začínajú budovať kariéru, sú pre ne dobrou voľbou, pretože sú relatívne lacní a zároveň sú dlhodobo perspektívni. Takže pre firmy je veľmi zaujímavé brať študentov ako stážistov a vychovať si z nich kolegov. Zároveň sa sami proaktívne snažíme prispôsobovať vzdelávací proces spolupráci s firmami. Máme vlastné podporné programy a špecializované predmety. Napríklad v rámci predmetu Tímový projekt spolupracuje počas jedného roka šesť až osem študentov pod vedením odborných vedúcich z praxe na riešení konkrétnej praktickej témy . Tá môže byť zadaná partnerskou firmou alebo inštitúciou. Takýchto tímov máme každý rok zhruba 24 a spravidla polovicu tém zadajú partneri z praxe. Výstupom býva funkčný prototyp alebo iné konkrétne riešenie problému, ktoré sa často u partnera aj implementuje. Nezriedka sa stáva, že študenti, ktorých si takto firmy a inštitúcie oťukali, po promóciách u partnera nakoniec zakotvia.
Firma tak môže v určitých oblastiach namiesto dodávateľa osloviť vás?
Áno. Takto spolupracujeme aj so štátom, keď štát potrebuje funkčný prototyp alebo si overiť niečo predtým, ako vypíše súťaž. Prednedávnom preletela médiami informácia o QR platbách a centrálnom registri účtov. Tento projekt robila naša fakulta, teda výskumníci, pedagógovia a študenti z FIIT. Instantné QR platby by sa mohli spúšťať už v októbri.
IT sektor má v posledných rokoch obrovský nedostatok ľudí, ale AI všetko zmenila. Dopyt po uchádzačoch stagnuje. Ako to vnímate?
Na Slovensku sú IT pozície nedostatkové a ešte dlho sa to nezmení. Navyše stále vznikajú aj nové pozície, ktoré musíme zaplniť. Všetky slovenské IT fakulty dohromady dodajú každý rok na trh práce zhruba 800 informatikov, čo absolútne nestačí, potrebovali by sme ich totiž niekoľko tisíc.
Navyše aj s AI bude musieť niekto robiť alebo ju implementovať. Trh práce sa však zmení, to je pravda, možno to nebudú juniori, ktorí budú vyvíjať webstránky, ale budú robiť prácu s vyššou pridanou hodnotou. A to je náš cieľ. Lebo ak chce niekto robiť programátora, tak nemusí ísť na univerzitu. Nech si zaplatí kurz, naučí sa používať umelú inteligenciu a za pol roka môže robiť celkom schopného juniora. Lenže ak vyštuduje a skončí ako inžinier, tak rozdiel v plate môže byť dvoj- aj trojnásobný. V budúcnosti totiž môže robiť architekta, venovať sa IT bezpečnosti, teda odbornostiam s omnoho vyššou pridanou hodnotou.
Myslíte si, že umelá inteligencia má potenciál zasiahnuť aj tieto pozície?
V minulosti, keď prišli prvé stroje, ich ľudia rozbíjali, lebo im mali zobrať prácu. A nakoniec bolo práce viac. Aj počítače nám mali zobrať prácu a nakoniec jej bolo opäť viac. Umelá inteligencia nám má tiež zobrať prácu, ale uvidíme, ako to bude.
Ako teda môže vyzerať budúcnosť?
Dôležité je identifikovať šikovných ľudí, zistiť, aký majú talent, a s tým pracovať. Iným slovami nevyužiť umelú inteligenciu na to, aby ste mali menej roboty, ale aby bol výsledkom kvalitnejší produkt, služba, teda práca s vyššou pridanou hodnotou. Nazdávam sa, že v budúcnosti sa umelá inteligencia hlbšie prepojí so svetom robotov. To prinesie dramatický rozdiel vo vnímaní a v používaní umelej inteligencie, ktorá už bude mať prekryv do reálneho sveta.
Pracujete na niečom podobnom aj u vás?
Ak sa pýtate na presah našich absolventov, ale aj študentov mimo informatiky, tak dobrým príkladom je medicína. Spolupracujeme s MIT, SAV, Nemocnicou Bory, Lekárskou fakultou UK. Máme grant zameraný na diagnostiku zeleného zákalu, pracujeme na analytike DNA tumorov, vďaka IT a AI zlepšujeme medicínsku diagnostiku aj vzdelávanie. To sú veci, ktoré naznačujú, že umelá inteligencia bude v personalizovanej medicíne hrať významnú úlohu. Ale máme aj projekty, ktoré riešia napríklad fototoxicitu materiálov, kde na základe chemického vzorca určujeme, či sa látka stane škodlivou, keď na ňu pôsobí svetlo. Takže máme presah aj do vedy o materiáloch, ale aj automobilového priemyslu, komunikácie, bankovníctva a mnohých iných oblastí.
Takže spolupracujete s mnohými organizáciami. Ako to funguje v praxi?
FIIT nie je len o informatike, je to ekosystém. Okrem toho, že máme študentov a absolventov, tak sa pravidelne stretávame s manažérmi z firiem a inštitúcií. Prioritne sú to informatické spoločnosti, ale nielen tie. Diskutujeme o rôznych veciach a snažíme sa byť akýmsi inkubátorom či hubom medzi školou a praxou.
Je na Slovensku po tom dopyt?
Dopyt je, ale pred nami je niekoľko výziev, ktorým čelíme. Slovenské firmy potrebujú zvýšiť pridanú hodnotu. Mnohé firmy čakajú, že im niekto na tie inovácie prispeje. A, žiaľ, Slovensko je jedna z najhorších krajín v čerpaní eurofondov aj dotácií z plánu obnovy na inovácie. A to nás dobehne, pretože potrebujeme inovovať a nie čakať na to, čo príde zo zahraničia.
Ako k tomu prispievate vy?
Napríklad v prepojení s priemyslom a so službami dokážeme veci urobiť rýchlejšie a lacnejšie. Pomocou metódy quick-and-dirty robíme proof-of-concept. Firma dostane funkčný prototyp, základné know--how, overené postupy, otestované riešenie, pričom ušetrí významné zdroje – personálne aj finančné, keďže nemusí robiť výskum a vývoj sama v internom alebo externom prostredí. Mnohé firmy takto s našou fakultou spolupracujú roky a partneri sa k nám vracajú, lebo majú zo spolupráce s vysokou školou významné benefity. A ešte aj doma na Slovensku podporujú kvalitné vzdelávanie.
V zahraničí podobná prepojenosť s praxou vytvára spinoffy a startupy. Ako je to u nás?
Nás veľmi zväzujú slovenské zákony týkajúce sa verejných financií. Len čo je univerzita v nejakom startupe, tak už spadá pod zákon o verejných financiách či pod verejné obstarávanie. Verím, že práve toto bude jedna z vecí, ktoré vyrieši aj nový vysokoškolský zákon. Napríklad keď za mnou prídu študenti, že si chcú založiť startup, aby s nimi fakulta mohla podpísať stručný a nekomplikovaný dokument. Zmluvu o tom, že keď budú úspešní, tak univerzita dostane desať percent zo zisku. Jednoduchosť, to je to, čo potrebujeme. Nepotrebujeme vytvárať zložité organizačné a vlastnícke schémy, kde univerzita bude mať svojho zástupcu, vlastných právnikov, kontrolovať financie. Tak to na Západe nefunguje. Potrebujeme tu veci najmä zjednodušiť a začať si dôverovať.
Tým, že Slovensko nepodporuje startupy, a ani Európa v tom nie je ideálna, uteká nám Čína aj USA. Dokážeme ich nejako dobehnúť?
Utiekol nám celý svet. Akýkoľvek IT produkt pochádza z Ameriky, prípadne z Číny. Čína je miliardový trh, ktorý naozaj investoval do inovácií. Už je nám na míle vzdialená. V IT z času na čas v Európe vystrelí nejaká firma a potom sa dozviete, že už je v Amerike, lebo tam sú lepšie podmienky. Európa má dnes, žiaľ, iba minimálny inovačný potenciál. A práve preto treba zjednodušiť všetky regulácie. Cieľom je, aby sme myšlienky implementovali a motivovali firmy, aby to robili.
Čo treba spraviť na Slovensku, aby sme tunajší systém zlepšili?
Dlhodobo presadzujem myšlienku, že keď dáme niekomu štátne subvencie, aby k nám prišiel, aby tu postavil firmu, tak prečo mu nedáme do podmienok, že desať percent musí investovať do inovácií? Prečo napríklad päť percent jeho vlastných zamestnancov nie sú výskumníci a inovátori? Takto vybudujeme inovačný ekosystém. Lenže my sme sa dostali do stavu, že automobilky tu robia len montáž, ale výskum majú inde.
Ako môžu k lepšej budúcnosti detí prispieť rodičia?
Mám taký slogan: Vráťme deťom budúcnosť. Deti musíme naučiť logicky uvažovať a overovať si informácie. Treba ich naučiť, čo sú základné informácie do života, bez ktorých si nemôžu overiť tie ostatné, a čo sú informácie, ktoré si vyhľadajú za pár sekúnd kdekoľvek na internete. Technické vedy a veľká časť prírodných, ale aj humanitných vied sú základy, ktoré treba ovládať a ktorým treba začať rozumieť. Veľa z tých vecí nie je o memorovaní, ale o pochopení a aplikácii. A to musíme opraviť. Som proti zbytočnému memorovaniu. Napríklad dnes už existujú slúchadlá, ktoré automaticky prekladajú z cudzích jazykov. Nie som zástanca toho, aby sme zrušili výučbu cudzích jazykov, vôbec nie, ale treba prekopať ich výučbu, aby sme sa sústredili na praktickú použiteľnosť jazykov.
Týka sa to aj slovenčiny?
Iste. Aj slovenčinu by sme mali byť schopní používať prakticky, ako nástroj na komunikáciu. Zároveň tvrdím, že je hrubá chyba, ak sa maturanti, povedzme na strednej odbornej škole strojárskej, musia venovať detailom z gramatiky či literárnej teórie na úkor toho, že vo štvrtom ročníku nemajú matematiku. Našťastie ministerstvu školstva sa nedávno podarilo presadiť povinnú maturitu z matematiky. Za mňa je to veľmi neskoro, ale aspoň to sme dosiahli.
Ministerstvo hovorí, že vzdelávanie detí má byť doménou rodičov. Čo preň môžu rodičia spraviť?
Nemám rád, keď sa povie, že vzdelávanie je doménou rodičov. Nie je to pravda. Pretože od šiesteho roku života dieťaťa trávi viac ako polovicu svojho času v škole. Ak odrátame spánok, zistíme, že dieťa s rodičmi trávi okrem víkendov denne možno tri-štyri hodiny. Reálne je teda vzdelávanie záležitosťou školy. Preto musia byť učitelia motivovaní, aby vedeli deti zaujať.
Ako zvýšiť kvalitu a motiváciu učiteľov?
Za mňa je prvoradé v pravidelných cykloch vyhodnocovať a zverejňovať rebríčky škôl. A je zodpovednosť celého štátu, aby lepšie manažoval školy, ktoré nedosahujú dobré výsledky, hoci na to nie sú objektívne dôvody.
Ivan Kotuliak
Je dekanom Fakulty informatiky a informačných technológií STU v Bratislave. Vyštudoval informatiku a telekomunikácie na STU a doktorát získal aj na Univerzite vo Versailles vo Francúzsku. Vo výskume sa venuje komunikácii sietí, blockchainu či softvérovo definovaným sieťam. Je autorom desiatok vedeckých publikácií a zastupuje Slovensko v Európskom partnerstve pre blockchain aj v programe UNESCO Information for All.
Ivan Kotuliak bude spíkerom aj na konferencii TREND Priemysel a Energetika 2025
Zdroj: Ronald Ižip, TREND.sk / Týždenník (https://www.trend.sk/trend-archiv/dekan-kotuliak-slovenske-vysoke-skoly-su-ovela-lepsom-stave-ako-hovori)
