Aktuálne je veľký dopyt po vzdelávaní v oblasti umelej inteligencie. Ako k tomu pristupuje FIIT STU, pokiaľ ide o vzdelávanie odborníkov, profesionálov v tejto oblasti?
FIIT je dlhodobo aktívna v oblasti umelej inteligencie (AI) ako takej. Táto téma sa teraz akurát spropagovala vďaka veľkým jazykovým modelom, službe ChatGPT a podobne. Ale umelá inteligencia je omnoho širšia téma ako len Large Language Model. V oblasti umelej inteligencie vzdelávame komplexne.
Prioritne robíme výskum aplikovania umelej inteligencie rôznych typov do rôznych oblastí – máme tam genomiku, analýzu medicínskych obrazov, informačnú bezpečnosť, rozoznávanie dopravných značiek... Dnes takmer nie je diplomovka alebo bakalárka, ktorá by bola bez umelej inteligencie.
Utiekol už Slovensku vlak na poli výskumu a vedy v oblasti umelej inteligencie aspoň do nejakej miery, alebo ešte stále je šanca dobehnúť aspoň priemer?
Otázka je, či chceme mať výskum na základnú AI alebo aplikáciu AI v rôznych oblastiach. Som pomerne sebavedomý, čo sa týka aplikácie AI – čiže pokiaľ ide o rôznorodé typy modelov ako neurónové siete alebo niečo podobné. To vieme aplikovať v rôznych oblastiach a v tom sme, podľa mňa, celkom úspešní.
Keby sme sa chceli venovať základnému výskumu AI, tak to treba v spolupráci s matematikmi, lebo to sú základné vedy, a to nie je úplne ambícia FIIT, ktorá sa ako fakulta venuje aplikovanej informatike a informačným technológiám. Zároveň si treba uvedomiť, že súťažíme s najväčšími svetovými firmami, ako sú Google, Apple, konzorcium okolo OpenAI... Tieto spoločnosti majú k dispozícii, bez preháňania, miliardy dolárov. Tam inštitúcia ako je FIIT s rozpočtom rádovo v miliónoch nemôže súperiť.
Takže základný výskum je bez šance a z hľadiska aplikácie bude zrejme záležať na kvalite konkrétneho partnera.
Jednak to a zároveň úloha FIIT je budovať lokálny ekosystém, takže prioritne sa budeme zameriavať na projekty, ktoré sú užitočné z lokálneho hľadiska – či už sa týkajú slovenčiny, alebo firiem, ktoré sú tu aktívne v nejakých inováciách.
Uvediete príklady?
Máme grant z MIT na výskum glaukómu oka, a to je veľmi dôležitá i prestížna oblasť. Čo sa týka firiem, priebežne chodia a s mnohými z nich máme veľmi pekné spolupráce, napríklad so Siemens Healthineers, kde sa pomocou umelej inteligencie spracovávajú medicínske snímky. Máme analytiku genómu nádorov, ktoré sa nachádzajú v ľudskom tele. To sa tiež robí využitím big data a umelej inteligencie.
Pokiaľ ide o ľudí, ktorí by mali bežne pracovať so službami postavenými na umelej inteligencii, mohla by tu FIIT zohrávať nejakú úlohu?
Máme FIIT Academy, kde vzdelávame ľudí v rámci celoživotného vzdelávania. Každý, kto dnes využíva akýkoľvek informačný prostriedok, by sa mal zoznámiť s umelou inteligenciou. Takže napríklad ktokoľvek, kto používa Google na vyhľadávanie, by mal vedieť, ako použiť umelú inteligenciu, lebo to súvisí, a mnohokrát odpovede umelej inteligencie môžu byť rýchlejšie, ako vyhľadávať veci cez Google.
Akurát nemusia byť také presné.
Preto som povedal rýchlejšie. Pamätáme si na chybu v násobení procesorov – ktoré procesory boli rýchle, ale nie úplne presné. Treba vedieť, ako si overiť informácie, a to je podľa mňa veľmi dôležitý aspekt vzdelávania.
Ako konkrétne máte začlenenú umelú inteligenciu do prístupu k vzdelávaniu? Čo radíte študentom čo robiť, čo nerobiť?
Sme profesionáli, to znamená, že máme matematiku, ktorá je základom umelej inteligencie, úvod do umelej inteligencie, teraz otvárame neurónové siete. Ale je veľa predmetov, ktoré nemajú v názve umelú inteligenciu, ale využívajú jej prvky.
Späť však k otázke: čo robiť a čo nerobiť? Pre nás sa s nástupom umelej inteligencie nič nezmenilo, pretože dlhé roky vzdelávame študentov, že zdroje si musíte overiť a až keď si informáciu overíte, môžete ju pokladať za pravdivú. Rovnako je to s umelou inteligenciou. Umelá inteligencia poskytne odpoveď, ale musíte si overiť, či je správna a či iba nehalucinovala.
Pokiaľ ide o bežné nástroje využívajúce umelú inteligenciu, aký máte názor na ich využívanie študentmi? Podporujete ich, aby ich využívali?
Keď prišli v 90. rokoch minulého storočia prvé AutoCady, statici povedali, načo nám je AutoCad, musíme vedieť počítať pomocou tabuliek. Dnes pomocou nich nikto nepočíta.
Som rád, že prišlo ChatGPT, generatívne modely, GitHub Copilot a ďalšie, pretože to môže omnoho skvalitniť práce študentov. Musíme sa prispôsobiť tomu, že nechceme čítať 100-stranovú analýzu, čo sme na technike v princípe nechceli nikdy. Musíme si dať pozor, aby analýza bola vecná, študent analýze rozumel. ChatGPT má pomôcť vyriešiť tému diplomovej práce. Súčasne ale aby bolo vyznačené, kde, kedy a ako využil umelú inteligenciu, čo mu to dalo a ako overil odpovede.
Ale budú musieť študenti priznať použitie umelej inteligencie? Ak to neurobia, porušia pravidlá?
Ešte tento rok sme to nestihli zaviesť, ale na budúci rok budeme určite chcieť, aby študenti jasne vyznačili, ktoré časti spravili pomocou umelej inteligencie a ktoré spravili sami, respektíve, keď programovali, aby vyznačili, ktoré kusy kódu vytvorila umelá inteligencia a čo oni.
Zdôrazňujem, že nepokladám za chybu, ak študent využije umelú inteligenciu. Možno pokladám za chybu, ak ju nevyužije. Keď idete kamkoľvek do firmy, cieľom je výsledok. Samozrejme, AI musíte využívať tak, aby ste si boli istí, že dáva správne výsledky.
Na FIIT vychovávate budúcich programátorov a práve v tejto profesii je tlak na využívanie nových nástrojov. Zaradili ste do výučby, ako sa obsluhujú alebo čakáte, že si k tomu nájdu študenti cestu sami?
To je populárny omyl, že vychovávame programátorov. V mojich očiach sú programátori stredoškolská profesia. Vychovávame architektov, analytikov, testerov, bezpečnostných odborníkov. Keď chce niekto programovať celý život, je to perfektná profesia, ale v skutočnosti na to nepotrebuje univerzitné vzdelanie.
No k otázke: Priamo do vzdelávania sme tieto prvky nezaradili, ale na druhej strane máme veľa technológií, ktoré priamo nevzdelávame, ale vyžadujeme ich znalosť. Študent musí byť schopný učiť sa aj sám niektoré veci a nie je to o tom, že ho musíme z toho vyskúšať. Jednoducho, tá znalosť je nutná k tomu, aby niečo spravil. Doteraz napríklad nemáme kurz Pythonu, napriek tomu vyše polovica študentov robí v Pythone.
Možno sa to netýka študentov FIIT, ale všímame si, že ľudia zanedbávajú používanie rolí alebo nepoužívajú pokročilé modely šité viac na mieru IT špecialistov. Skôr sa hrajú s nástrojmi AI na bežných úlohách. Majú študenti zo strednej školy odkiaľ vedieť o pokročilejších možnostiach?
Na začiatku akademického semestra musíme určiť, čo sa bude v danom predmete robiť, a nemôžeme to potom veľmi meniť. Toto sú otázky, ktoré vznikli v princípe za posledný rok. Nás čaká, aby sme to zaviedli od ďalšieho akademického roka alebo približne o rok. Inovačný cyklus predmetov nevieme zatiaľ viac skrátiť. Musíte prejsť cez rad študijných programov a podobne, sme zviazaní zákonom a vyhláškami o tom, ako funguje formálne vzdelávanie. Ale budeme to musieť zaradiť, to vnímam.
Chystáte niečo iné mimo vzdelávania, kde nebude obmedzení legislatívou?
Na budúci rok budeme organizovať Letnú školu umelej inteligencie, očakávam približne 500 účastníkov z radov stredoškolákov či vysokoškolákov. Zastrešuje to Euro AI, profesijná organizácia pre umelú inteligenciu v Európe. Práve to je nástroj, ako popularizovať tieto témy a možno nasať najnovšie veci do našich predmetov.
Cielite na študentov z akýchkoľvek škôl?
Z hocijakých, prioritne stredoškolákov a vysokoškolákov, ale medzinárodne, nielen zo Slovenska. Takisto aj prednášajúci budú medzinárodní. Príprava už beží a postupne sa definujú témy a podobne.
Malo by sa riešiť vzdelávanie v oblasti AI na štátnej úrovni? Mal by existovať hlavný riadiaci orgán, ktorý by na to dohliadal?
Odpoveď je veľmi komplikovaná, ale nemyslím si, že štát je dobrý učiteľ. Dnes štát nemá žiadne páky, metodiku či mechanizmus, ako by mohli vzniknúť osnovy. Ale napríklad v organizáciách ako UNESCO a OECD sa veľmi diskutuje o tom, ako poskytnúť minimálne osnovy v danej oblasti. Štát má zas mechanizmy, ako to podporiť cez Plán obnovy alebo podobné aktivity.
Ako by mohol štát podporiť výučbu AI cez Plán obnovy?
Sú tam peniaze na celoživotné vzdelávanie a tam môžeme ísť do aplikovanej informatiky, môže vzniknúť platforma pre umelú inteligenciu.
Slovenčina v rámci veľkých jazykových modelov zaostáva, a to nikto iný ako inštitúcie s podporou štátu, nedá dohromady. MIRRI je v tomto celkom aktívne a snaží sa vymyslieť, ako to podporiť.
Toto isté rieši niekoľko iných krajín, čiže sa nemusí vymýšľať niečo nové, ale mohol by sa využiť povedzme poľský koncept. Práve v Poľsku investovali už milióny eur, aby vybudovali vlastný jazykový model aj s hardvérom. Je to reálne aj na Slovensku?
Slovenské jazykové modely vznikali už na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Technickej univerzite v Košiciach a SAV od 80. rokov minulého storočia a najväčšie úspechy boli okolo roku 2000. Treba sa pozrieť na to, čo sa spravilo a treba to rozvíjať.
Viete o tom, že by sa mal takýto projekt oživiť?
Hovorí sa o jazykových modeloch v jednotlivých doménach. Napríklad Slovenská banková asociácia rozpráva o tom, že by vznikol jazykový model pre slovenské bankové domy, pretože máme predsa len svoje zákony a špecifickú terminológiu. Druhý možný model je pre právnické povolania – sudcov, advokátov. Podľa mňa je to cesta, len si treba uvedomiť, že sme veľmi malý trh, aby to vzniklo bez podpory štátu.
Tlačí na to akademický sektor alebo iní odborníci, ako tomu bolo kedysi napríklad pri superpočítači alebo kvantových šifrách?
Vnímam aktivitu MIRRI, ale kým sa to dotiahne do úspešného konca, chvíľu to bude trvať.
Dôležité ale bude, aby boli tieto modely otvorené a nie uzavreté, pretože to nás posunie k tomu, že budú okolo toho vznikať startupy a postupne ekosystém.
Vzhľadom na prijatie AI Act má vzniknúť lokálna autorita, ktorá bude zastrešovať všetky aktivity okolo AI, napríklad aj vrátane kontroly. Vidíte v tejto súvislosti príležitosť pre FIIT?
Určite áno. Chceme byť aktívni vo výboroch, máme záujem pomáhať, ale určite to bude vznikať na ministerstve, ktoré je zodpovedné za implementáciu tejto agendy.
Musím však priznať, že nie som stotožnený s tým, ako sa AI Act prijal, lebo robí Európu až príliš regulovanou. Pokuty Európskej komisie za nedodržanie regulácií sú naozaj obrovské. Takže na jednej strane nás regulácie chránia a doviedli nás k veľmi pozitívnym výsledkom, ako je európsky roaming, na druhej strane zároveň bránia aj inováciám v Európe. Spätná väzba z mnohých firiem je, že ak sa bude robiť vývoj v AI, tak to nebude v Európe, ale v Spojených štátoch alebo na Blízkom východe, ktorý je teraz mimoriadne populárny.
Lebo nemajú reguláciu, ale sú tam peniaze?
Pripravujú reguláciu, no pravdepodobne miernejšiu, ako máme v Európe.
Ako bude v praxi vyzerať lokálny regulátor?
Cieľ je, aby vznikla AI platforma, v ktorej budú rôzne výskumné inštitúcie, ale aj firmy, ktoré budú základom aj pre implementáciu AI výboru.
Vznikne teda inštitúcia s vlastným vedením tak, ako hovorí AI Act?
Vízia je taká, že perspektívne to má byť nezávislá organizácia, ale dnes ešte nezávislú entitu nemáme a je otázka, kde, ako a z čoho bude financovaná. Tejto problematike sa budem venovať v najbližších týždňoch.
Máte konkrétnu víziu, čo do toho chcete vniesť zo strany fakulty alebo za seba?
Veľkú úlohu budú hrať v tejto téme právnici. Európska únia nás zaviazala ku konkrétnym postupom, ktoré treba implementovať. Teraz sa treba pozrieť aj na to, či niečo pomeniť alebo nepomeniť v našom právnom systéme. Právnici nám povedia, akú voľnosť ako technológovia máme. Už sme to zažili niekoľkokrát a v rôznych oblastiach.
Spolupracujete ešte s niekým?
Na Právnickej fakulte UK je zopár aktívnych ľudí, ktorí sa venujú týmto novým technológiám a takisto v súkromnom sektore medzi právnikmi. S nimi sa snažíme koordinovať.
Niektoré firmy už začínajú byť v strese z toho, čo majú robiť, keďže príchod legislatívy je rozdelený na niekoľko fáz a prvé časti AI Actu budú platné už v tomto roku. Preto nás zaujíma, či do toho dajú technológovia odborný vklad alebo pôjde len o čisto právnu záležitosť?
O to sa bude hrať v najbližších mesiacoch na Slovensku. Nemám dnes odpoveď, môže to skončiť aj tak, aj tak.
Kedysi ste hovorili, že Plán obnovy nereflektuje potreby vysokého školstva a peniaze sa efektívne nepoužijú pre vývoj a výskum na Slovensku. Zmenilo sa odvtedy niečo?
Bolo okolo 1 400 závažných pripomienok, ktoré vláda nevyhodnotila a nereflektovala. Teraz sa postupne spúšťajú výzvy, z ktorých máloktorá je vyhodnotená, niektoré sa ešte len majú spúšťať. Preto je čerpanie veľmi nízke z pohľadu vzdelávacích a výskumných inštitúcií. FIIT je zapojená v projektoch, ale o úspešnosti je predčasné hovoriť, lebo nevieme, kedy a ako budú výzvy vyhodnotené.
Bude sa teda niečo meniť v Pláne obnovy?
Toto je záležitosť štátu a je potrebné, aby úrad podpredsedu vlády Petra Kmeca veľmi aktívne pristúpil k čerpaniu týchto peňazí, pretože reálne ochudobňujeme vlastné vysoké školy, výskumné inštitúcie a podniky tým, že nečerpáme tieto peniaze. Darmo hovoríme o tom, že chceme byť inovačná krajina, keď nevieme dať peniaze na inovácie firmám, ktoré legálne dostávame z Európy.
Vnímate to ako dlh predchádzajúcej vlády?
Dlhodobo vnímame, že sa nepoužívajú peniaze, ktoré sú pridelené v rôznych operačných programoch. Prioritný dlh, ktorý vznikol za prechádzajúcej vlády, je, že sa nenastavili výzvy, vyhodnotenia výziev a čerpanie. Počkajme si pár mesiacov, lebo sú to všetko procesy, ktorých nastavenie trvá zhruba rok. Po roku by mali byť teda vidieť prvé výsledky. Takže buď sa podarí odštartovať projekty a zmluvne zabezpečiť ich väčšinu do leta 2025, alebo prídeme o veľa peňazí. Za týmto si stojím a toto komunikujem veľmi priamo aj na premiéra a Vládu SR.
O aké výzvy v najbližšom čase by malo ísť?
Plán výziev existuje, ale zatiaľ mi nedáva dôvod na optimizmus. Skôr sa bojím, že bude treba pristúpiť k prehodnoteniu, či rozdelenie, kto spravuje výzvy, je správne a či netreba možno presunúť niektoré časti na iné riadiace orgány.
Kedysi nemohli bratislavské univerzity využívať niektoré eurofondy, lebo HDP regiónu bolo nad priemerom EÚ. Budú môcť už školy v Bratislavskom kraji využívať európske zdroje?
Už nie sú viazané na Bratislavský kraj a či mimo bratislavské kraje. Pre pripomenutie, mali sme rozdelenie na Bratislavu a mimo Bratislavy v čase, keď Česi už dávno nemali rozdelenie na Prahu a zvyšok krajiny. Vtedy sa naozaj v Bruseli zle vyjednávalo, hovoríme o období približne pre ôsmimi rokmi.
Vidíte príležitosť pre FIIT, aby mohla získať ďalšie peniaze z eurofondov?
V projektoch sme aktívni. Máme veľa priemyselných partnerov a vďaka tomu vieme ísť do rôznorodých projektov, ktoré sa týkajú aplikovanej informatiky. Aktívni v podávaní projektov budeme aj naďalej.
Keď niekto chcel poctivo študovať kyberbezpečnosť, často smeroval do iných krajín, populárne bolo Brno. Ako to vnímate dnes z hľadiska kvality výučby?
To je úplne iná téma, kam ľudia odchádzajú. Dnes mnohí neodchádzajú do Brna, ale do Holandska, Belgicka a ďalších krajín, a to preto, aby išli do zahraničia.
Veľa ľudí zostáva na Slovensku a sú už aj takí, ktorí sa vracajú z rôznych iných miest študovať do Bratislavy, aj zo spomínaného Brna.
Stále máme študijný program informačná bezpečnosť na inžinierskom stupni štúdia. Spolupracujeme na výučbe jednak so zástupcami bánk, Národného bezpečnostného úradu a KCCKB (Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti). Takže čo sa týka technológií a nastavenia tohto študijného programu, sme špička v širšom regióne – a to zahŕňa aj Česko a Rakúsko.
Sme hrdí na našich študentov a kolegov z fakulty, ktorí sa zúčastnili medzinárodného cvičenie kybernetickej obrany Locked Shields 2025, kde bránili simulovanú infraštruktúru voči bezpečnostným útokom fiktívneho nepriateľa. Podujatie organizuje Centrum excelentnosti kooperatívnej kybernetickej obrany NATO, je teda skvelou príležitosťou pre našich študentov rozvíjať svoje schopnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
Plánujete vo vzdelávaní kyberbezpečnosti novinky?
ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) vydala odporúčania, aké sú úlohy v kyberbezpečnosti a aké sú v nich kompetencie. Snažíme sa nastaviť vzdelávanie a modifikovať predmety tak, aby sme vedeli povedať, že keď chcete robiť túto rolu, mali by ste absolvovať takéto predmety a čo si ešte možno doplniť mimo školy, ak treba. Na tieto smernice sa odvolávajú ľudia z partnerských národných kompetenčných centier aj zamestnávatelia, takže je to cesta, ktorú musíme nasledovať.
Čo štátu chýba v téme vzdelávania ohľadom kyberbezpečnosti?
Treba sa seriózne zamyslieť nad zvyšovaním kvalifikácie ľudí (upskilling). Nehovorím o tom, že zoberieme stredoškoláka, za päť rokov z neho vychováme inžiniera, ktorý je expert na informačnú bezpečnosť a supertechnológ. Potrebujeme manažérov kybernetickej bezpečnosti, perspektívne audítorov kybernetickej bezpečnosti, možno juniorov. Tých si môžeme vychovať zvyšovaním kvalifikácie z iných profesií.
Keď máme dobrého manažéra, ktorý vie s porozumením čítať a písať, toho vieme za pár mesiacov doškoliť, aby rozumel základom informačnej bezpečnosti a mohol pracovať ako junior kdekoľvek.
V súvislosti so smernicou NIS 2 bude treba manažérov kybernetickej bezpečnosti naozaj veľa. Mnoho ľudí pracovalo alebo pracuje v centrách zdieľaných služieb nadnárodných spoločností, ktoré už aj prepúšťali. Chystá sa projekt, ktorý by odchytával týchto technologicky podkutých ľudí a snažil sa z nich spraviť manažérov kybernetickej bezpečnosti?
Existuje projekt kompetenčných centier, ktoré by mali vzniknúť na Slovensku pri univerzitách. Žiaľ, je nastavený tak, že povinnosťou je 12 školení pre celoživotné vzdelávanie, čiže pokrývajú semestrové vzdelávanie, aby sme ich mohli spustiť. Zase sme stratili pružnosť, ktorá sa vyžaduje na klasickom trhu práce kvôli požiadavkám zadávateľa.
Čo sa týka upskillingu, zodpovedné sú spoločnosti, ktoré vidia, že týchto ľudí možno budú prepúšťať. Zároveň je to pre ne šanca. Keď sa tieto firmy obrátia na inštitúcie ako je FIIT, dohodneme sa, že poskytneme upskilling. Pre firmy je to najrýchlejšia a najlacnejšia cesta ako získať pre svojich zamestnancov nové zručnosti a kvalifikáciu. Zároveň tým zvyšujú lojalitu zamestnancov, pretože budú vidieť, že o nich firmy majú záujem a záleží im na nich. A ako je známe, spokojný zamestnanec podáva najvyššie výkony.
Veľkému zamestnávateľovi, ktorý vie, že bude prepúšťať, vieme dať pre jeho ľudí školenie na mieru, lebo majú zvyčajne veľmi podobné profily. Vzdelávanie takto zjednodušíte, zefektívnite, skvalitníte a vo výsledku vás vyjde aj najlacnejšie. Koordinácia so zamestnávateľom je však nevyhnutná. Navyše sa treba koordinovať aj s KCCKB, a s tou má FIIT veľmi dobrú komunikáciu.
Koľko manažérov kybernetickej bezpečnosti bude chýbať?
Hovorí sa o niekoľkých tisícoch, niektoré odhady sú do 10-tisíc. Situácia je vážna. Veď si to spočítajme: ročne máme okolo 150 absolventov informačnej bezpečnostne na celom Slovensku. Týmto tempom by sme získali počet, ktorý potrebujeme, za 30 rokov! Takže to by naznačovalo, že nám ich chýba okolo 5-tisíc.
Bez upskillingu to nedáme. Máme šikovných ľudí, ktorí možno chcú zmeniť prácu, alebo sa chcú mať lepšie, lebo v bezpečnosti sú vyššie platy. Práve tým môžeme poskytnúť vzdelávanie v tejto oblasti. Ešte to zdôrazním: nemusia to byť technici. Často sú ľudia uzavretí v tom, že si povedia, nebudem robiť informačnú bezpečnosť, lebo neviem programovať, základy operačných systémov a niečo podobné. A pritom väčšina ľudí, ktorí budú fungovať v informačnej bezpečnosti, programovanie v skutočnosti nepotrebuje.
Aké sú potom požiadavky na človeka?
Ak má človek chuť učiť sa, dokážeme ho naučiť manažérsky pohľad na technológiu pomerne rýchlo. Vo firmách už sú zruční ľudia, ktorí potom nových kolegov zaškolia na konkrétne úlohy. Kybernetická bezpečnosť je prioritne o nastavení a dodržiavaní procesov. Každý proces musí prejsť schváleniami, aby sa niekde nenarušil iný proces. Každá väčšia firma je komplexný organizmus, kde tie procesy musia do seba zapadnúť.
Už ste sa s nejakým takým narušením stretli v praxi?
Celkom nedávno sme riešili potenciálne zneužitý server, ktorý sme odpojili. Opýtal som sa: Ako ste vyhodnotili, že sa má odpojiť? Vyhodnotili ste, čo na ňom beží, o čo prídeme, keď nebude bežať? To sú veci, ktoré sa zakaždým musíte pýtať a vyhodnotiť si ich.
To sa skutočne stalo?
Áno. Odpojili sme jeden fakultný server z produkčnej činnosti, lebo kolegovia z prevádzky prišli k názoru, že existuje nebezpečie jeho potenciálneho zneužitia.
Asi by sme čakali od štátu výraznejšie verejné upozornenia na to, že bude chýbať väčší počet manažérov kybernetickej bezpečnosti, ak sa majú dodržať zákonné požiadavky. Ale nič sa na tomto poli nedeje.
Vyše desať rokov chodím na odborné konferencie a upozorňujem, že budú chýbať odborníci a potrebujeme začať niečo robiť, aby nám nechýbali. Len niekedy je to, ako keby človek hrach na stenu hádzal. Nemáte žiadny výsledok.
Ale opýtam sa inak: Je tu vôbec nejaká požiadavka od kohokoľvek? Štát je jedna entita, ale sú tu aj súkromné firmy. Aj tie môžu prísť a povedať: Počúvajte, dajme dokopy niečo spoločnými silami a skúsme vyriešiť tento problém. Ale ani firmy nechodia.
Takže žiadne aktivity v tomto smere neevidujete?
V zásade aktivita neexistuje a ako fakulta si musíme strážiť to, koľko ľudí môžeme ročne vyškoliť. Robíme transfer peňazí do vzdelávania a tiež si nemôžeme povedať, že budeme vzdelávať 100 bezpečnostných odborníkov, lebo jednoducho na to nemáme dosť peňazí.
Čo by ste chceli pridať do vzdelávania špecialistov na kyberbezpečnosť za ideálnych podmienok, že by ste mali na to aj dostatok peňazí a existovala by podpora štátu?
Veľmi rád by som zaviedol masovejší upskilling ľudí. To v našich podmienkach znamená, že keď vyškolíte ročne 100 nových ľudí, tak už je to masovejšie.
Máte takúto ambíciu na vašej fakulte?
Ak sa dohodneme na profiloch, vyškoliť 100 ľudí nie je vôbec problém.
Smernica NIS 2 obsahuje veci, ktoré v zákone musia byť. Presadzujete niečo nad rámec, čo by Slovensko nemalo zmeškať a oplatí sa to pridať do legislatívy naraz, aby sa potom nemuselo čakať ďalšie roky?
Skôr som zástanca toho, aby sme išli do minimálnych vecí, lebo aj tak firmám a relatívne malým firmám, mestám a obciam dávame zodpovednosti, ktoré nevedia úplne splniť dnes a nebudú vedieť ani po implementácii NIS 2. Prioritnou úlohou štátu má byť zabezpečiť, aby verejná, štátna správa mala šancu plniť zavedené vyhlášky a zákony. Dnes sa to nedeje.
Akej oblasti by sa popri umelej inteligencii a kyberbezpečnosti mal štát venovať?
Ďalšia vec, kde nám uteká vlak, je postkvantová bezpečnosť. To bola moja aktivita ešte za pani ministerky Veroniky Remišovej, aby sme implementovali kvantové počítanie, a nikam sme sa do dnešného dňa neposunuli. To bude dramatická zmena paradigmy v mnohých oblastiach, aj v spomínanom AI, ale aj v bezpečnosti. Na to treba reálne zaujímavé zdroje. Aby sa do toho oplatilo ísť, potrebujete aspoň milión eur ročne len na nákup licencií.
No a potom je to kontinuálne prispôsobovanie sa požiadavkám či už z Európy, alebo trhu práce.
Keď hovoríte, že školy nemajú potrebné licencie pre kvantové počítanie, tak síce výučba v tejto problematike u vás beží, ale nemá všetko, čo by mala mať?
Máme zavedený predmet kvantové počítanie ako také, ale to je veľmi málo. Naša vízia je, aby sme to rozšírili s praktickým použitím. Dnes môžete využívať emuláciu cez QISKIT podobné frameworky, ale to nie je dostatočné na niečo väčšie. Na výučbe spolupracujeme s Fyzikálnym ústavom SAV.
Kedysi sa hovorilo na úrovni MIRRI o projekte, na ktorom mal participovať profesor Vladimír Bužek. Podarilo sa niečo realizovať?
Podarilo, len čo sa týka kvantových technológií, tam sú kvantové komunikácie, kvantové senzory a kvantové počítanie.
Z pohľadu Slovenska je veľmi dôležité kvantové počítanie a profesor Bužek robil kvantovú komunikáciu, to znamená šifrovali ste kanály pomocou kvantových javov a boli neodpočúvateľné, čo je super robota, ale väčšina investícií a aplikácií bude v budúcnosti v kvantovom počítaní.
Tu sa Slovensko nachádza v akom bode?
Ako krajina v bode nula napriek snahe, ktorú som vyvíjal v minulosti.
Ako by ste to chceli zmeniť?
Určite sa budem snažiť obnoviť túto tému a získať licencie tak, aby všetky slovenské univerzity mali prístup ku kvantovému počítaču a ku školeniam, ktoré sú potrebné, aby to aktívne začali používať.
Hovorili ste o spolupráci s ostatnými školami?
Všetky techniky sú aktívne v tejto oblasti. Cieľom je, aby Technická univerzita v Košiciach, Žilinská univerzita, Univerzita Komenského a Slovenská technická univerzita v Bratislave boli aktívni. Každý má niekoho, kto je v tejto oblasti aktívny.
Apelujete v tejto téme na MIRRI?
Presne tak.
Malo by mať Slovensko vlastný kvantový počítač?
Dnes sa neoplatí mať vlastný kvantový počítač. Treba si prenajímať prístup ku kvantovému počítaču.
Prečo?
Mať vlastný kvantový počítač znamená mať celú prevádzku. Veľa kvantových počítačov stále treba chladiť na veľmi nízke teploty a potrebujete tam mať operátorov, tak ako voľakedy pri sálových počítačoch. Dnes si viete prenajať cloudové kvantové počítanie, zdieľate to, samozrejme, s inými, je to niekde umiestnené a každý rok sa vám zvyšuje výkon. Keď si kúpite kvantový počítač, tak si ho kúpite a kým ho prevádzkujete, tak budete mať stále rovnaký výkon.
Je možná v tejto oblasti spolupráca s Rakúskom a využitie blízkosti Viedne?
Pokiaľ viem, Viedeň nemá zakúpený kvantový počítač a priamo s Rakúšanmi v tejto oblasti nemáme spolupráce.
A čo iné susedné krajiny?
Veľmi aktívne je napríklad Poľsko, kde vznikol na základe ich aktivity hub kvantových technológií IBM.
Zaujímavá je téma ochrany pred budúcimi kvantovými počítačmi v oblasti šifrovania. Tento rok by sa mali prijať aj oficiálne štandardy. Vyučujete niečo z tejto témy na FIIT už v súčasnosti?
Máme predmet, kde sa zaoberáme postkvantovým šifrovaním. Kvantové počítanie urýchli napríklad rozklad na prvočísla a tým z mnohých súčasných algoritmov spraví problém riešiteľný v reálnom čase. Šifry odolné proti lámaniu kvantovým počítačom už sú a dostávajú sa do praxe.
Aké novinky máte na FIIT za posledný rok?
Obnovili sme akreditáciu IET (Institution of Engineering and Technology) Je to britský inštitút, takže spĺňame ich kvalitatívne štandardy a môžeme vydávať diplomy aj s ich logom, ktoré sú platné v celom Commonwealthe. Je to rovnaká akreditácia ako majú univerzity v Oxforde či Cambridge a na Slovensku ju má FIIT ako jediná.
Veľký úspech fakulty je aj fakt, že sme získali akreditáciu nielen na bakalárske a inžinierske študijné programy, ale aj doktorandské – navyše sa nám to podarilo ako jednej z prvých vysokých škôl na svete.
Je to tak ťažko splniteľné alebo preto, že je to novinka?
Je to novinka v ich certifikácii a zatiaľ tí, čo sa reakreditovali, tak nie všetci mali ambíciu ísť aj po tejto doktorandskej akreditácii. Ale nie je to len o tom, že získate pečiatku. Prídu ľudia, ktorí majú skúsenosti so zabezpečením kvality vzdelávania z rôznych aspektov. Musíte splniť celý kvalitatívny framework, kde sa nebavíte len o technike a o technológiách, ale aj mnohých ďalších aspektoch ako softskillové vzdelávanie či projektová výučba. Takže v každej časti musíte všetko naplniť a musíte preukázať, že každý študent spĺňa kvalitatívny framework.
A aj ten kvalitatívny framework sa kontinuálne vyvíja, čiže zakaždým sú veci, ktoré sú pre nás výzvou, aby sme ich naplnili.
Čo ďalšie máte nové?
Prišla správa od Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo, ktorá odporučila, aby sme dostali akreditáciu ako celá STU. Takže konečne budeme môcť pristúpiť k dynamickým zmenám, ktoré potrebujeme a je to v podstate zavŕšenie štvorročného procesu akreditácie na vysokých školách. Prax volá po tom, aby sme pružne fungovali, ale zákony nám v tom bránili. Teraz sa nám rozviažu ruky.
Ako konkrétne sa vám rozviažu ruky?
Akreditácia funguje tak, že si môžete dať akreditovať vnútorný systém kvality na univerzite a teraz sa už všetky akreditácie budú robiť v rámci univerzity. Takže budeme vedieť veľmi pružne v priebehu pár mesiacov zmeniť študijný program, ak si to bude prax vyžadovať a nepôjde to cez akreditačnú komisiu, čo bol minimálne ročný proces.
Chystáte nejaké novinky v nasledujúcich rokoch?
Chceli by sme otvoriť anglický študijný program. FIIT trpí tým, že dlhodobo mala iba slovenský študijný program a už keď som nastupoval pred piatimi rokmi, som ho sľuboval. Ale kvôli pandémie spôsobenej koronavírusom sa to nepodarilo zrealizovať. Teraz máme všetko nastavené, aby sme ho vedeli spustiť od septembra 2025.
Čo si od toho sľubujete?
Cieľom je získať mimoeurópskych študentov, ktorí majú záujem prísť sa vzdelávať. Pevne verím, že viacero z nich ostane aj na Slovensku, aby sme dotiahli vysokokvalifikovanú pracovnú silu.
Ďalej sa snažíme budovať aj komunitu absolventov, ktorá má zmeniť fungovanie na Slovensku a má za úlohu propagovať informatiku, jej problémy a rozvoj v rôznych oblastiach ľudského života.
Čo zahŕňa toto budovanie komunity v praxi?
Skoro všetky fakulty okrem FIIT majú Alumni alebo niečo podobné. Spätne začíname oslovovať absolventov, aby sme mali s nimi kontakt a tí, ktorí majú chuť s nami spolupracovať, aby sem chodili napríklad na rôzne priemyselné rady – aby videli, aké máme problémy, aké ponúkame riešenia a výhody, ale aj s čím prichádzajú oni a aké ponúkajú možné spolupráce.
Jedna z najkrajších vecí je, keď príde absolvent a povie, že má tému, ktorá by sa mala objaviť vo vzdelávaní a vie ju aj odprednášať, aj odcvičiť a má záujem, aby to fungovalo. Toto sa naozaj stáva.
Rozbiehate ešte nejaké nové spolupráce?
Podpísali sme založenie aliancie fakúlt elektrotechniky a informatiky v Česku a na Slovensku, aby sme dokázali problémy efektívnejšie preniesť na úroveň štátu. Spojilo sa 16 fakúlt.
Spustili sme podcasty a plánujeme ich aktívne využiť – potenciálne aj s partnermi z médií a biznisu. Prvé už boli s partnermi nahraté a chceme volať partnerov pre špecifické témy.
V akej kvalite prichádzajú na FIIT absolventi stredných škôl?
Veľmi nás ovplyvnila pandémia. Bakalárske štúdium teraz končia ročníky, ktoré boli dva roky doma. Tam vidieť dramatické zníženie kvality. Medzi nižšími ročníkmi badať nižší záujem o vedomosti, preto sa ich snažíme vtiahnuť do našej fakulty – aby vznikla komunita, sami seba potiahli a naučili sa angažovanosti, ako sme boli v minulosti zvyknutí.
Nerád by som hovoril, že je to horšie, ako to bývalo. Sú ročníky, ktoré sú lepšie a ktoré sú horšie. Tento rok nebol horší ako minulé.
Na druhej strane, stredné školy čaká veľká výzva – do penzie budú odchádzať silné ročníky učiteľov na základných a stredných školách a je úlohou štátu, aby sa vyrovnal s týmto problémom.
Dokázali by ste stredným školám pomôcť?
Nemáme ľudskú kapacitu, ktorá by mohla pravidelne zabezpečovať informatiku na stredných školách. Máme extrémne šikovných stredoškolských učiteľov, ale sú aj stredné školy, kde je informatika v troskách. Zopár kolegov od nás odišlo, lebo si povedali, že vidia svoju úlohu v tom, aby skvalitnili vzdelávanie na stredných školách.
Podporujeme všetky aktivity, ktoré sa týkajú vzdelávania informatiky na stredných školách – Junior Achievement je pravidelne v našich priestoroch, zapojenie dievčat do IT, skončil medzinárodný projekt ECEH Hub, ktorý by mal vytvoriť platformu, ktorú dávame zadarmo pre stredné školy a mal by skvalitniť vzdelávanie. Určite sa treba zamyslieť nad tým, ako dotiahnuť kvalitných pedagógov na stredné školy, pretože to je základ, inak bude Slovensko trpieť dlhodobo. A našim cieľom by malo byť zmeniť ho na moderný, konkurencieschopný a úspešný štát.
Spolupráca s Aj Ty v IT
Na záver chcem vyzdvihnúť dlhoročnú úspešnú spoluprácu s Aj Ty v IT a poďakovať sa v mene študentiek za to, čo na Slovensku pre nich robí. Od samého vzniku tejto iniciatívy sme na FIIT STU hrdí na to, že môžeme podporovať ich misiu – motivovať dievčatá a ženy k štúdiu a kariére v IT. Vďaka takýmto partnerstvám môžeme inšpirovať ďalšie generácie talentovaných žien, aby sa nebáli vstúpiť do sveta technológií.
