Umelá inteligencia a jej skratka AI je pre mnohých strašiak, a pre iných nový a skvelý pomocník. Bez ohľadu na to, aké reakcie a emócie však vyvoláva, AI už dnes mení pravidlá hry v mnohých oblastiach života. Výnimkou nie je ani vysoké školstvo.
Nástroje a generovanie obsahu ako sú ChatGPT, Claude či Gemini, dokážu za pár minút vygenerovať rôzne typy textov. Dokonca aj také, ktoré sa na prvý, rýchly, a teda povrchný pohľad, nelíšia od skutočných záverečných prác na univerzite.
Čo to znamená? Zmení sa kvôli tomu spôsob štúdia na vysokých školách? Aký dopad to bude mať na skúšky, vrátane štátnych a záverečných? Bude mať nástup AI vplyv aj na celkové hodnotenie, veď ten je de facto garanciou kvality absolventa školy? Nuž a napokon, nestratia záverečné práce ako dlhoročná akademická tradícia zmysel?
Aký význam má a bude mať záverečná práca?
Poďme na to pekne postupne, poporiadku: Písanie diplomovej či bakalárskej práce malo doteraz jasný cieľ: overiť pripravenosť absolventa na prax. Práca mala preukázať, že študent dokáže samostatne premýšľať, spracovávať informácie, argumentovať, a v konečnom dôsledku vytvoriť komplexný odborný text. U nás na Fakulte informatiky a informačných technológií (FIIT STU), ale aj všeobecne v iných technických odboroch navyše platí, že nutnou súčasťou záverečnej práce je aj praktická časť. Teda časť, ktorá obsahuje aj návrh konkrétneho softvéru alebo prototypu. Mimochodom, v tejto oblasti vie umelá inteligencia pomôcť ešte viac.
Odrazu sme teda v situácii, keď moderné technológie dokážu mnohé z úloh zadaných študentovi vypracovať samé – a to buď čiastočne alebo dokonca úplne. Je preto na mieste, položiť si novú otázku: Nie či zakázať AI, ale ako ju rozumne do akademického procesu zapojiť. Prečo?
Kritické využívanie technológií ako nový cieľ
Pripravenosť študenta na prax zahŕňa aj schopnosť efektívne a kriticky pracovať s modernými technológiami. Umelá inteligencia je bezpochyby jednou z nich. Preto by písanie záverečnej práce nemalo AI ignorovať, ale naopak, malo by overiť, či ju študent vie správne využiť ako nástroj.
Lenže problém nastáva vtedy, ak sa AI stane jediným autorom záverečnej práce. Zatiaľ sú takto vytvorené práce často povrchné, nepresné alebo logicky nekonzistentné. Chýba v nich porozumenie, hlbšia analýza a kritické zhodnotenie. Hoci sa to určite ešte zlepší, už teraz je situácia taká, že k záverečnej práci treba pristupovať inak: Nestačí hodnotiť len finálny text, ale aj proces jeho tvorby.
Ako reagujú školy?
Už aj na Slovensku sa táto téma objavuje v diskusiách na univerzitách medzi vyučujúcimi i študentami čoraz viac. Napríklad u nás na FIIT STU už diskutujeme nielen o spôsoboch detekcie (rozpoznávania) AI-generovaného textu, ale aj o potrebe zmeniť formu hodnotenia študenta. Priklonili sme sa dokonca k novej definícii výsledkov záverečných a diplomových prác.
AI treba brať ako pomocníka. Novú príležitosť. Benefit. Veď vhodné využitie umelej inteligencii študentov privedie k vytvoreniu omnoho kvalitnejších výstupov, rovnako aj komplexnejších riešení. Zadania budú môcť byť oveľa väčšou výzvou a podobne... Použitie AI len treba vhodne zakomponovať do pravidiel štúdia.
Na FIIT STU je súčasťou týchto zmien aj zmena formátu záverečnej práce, kedy sa z nej stáva Správa o riešení projektu. Cieľom už nie je napísať minimálne 60 strán, naopak celá správa so všetkými povinnými časťami musí byť stručná a výstižná na rozsah približne 20 strán. Toto je jednak formát, ktorý umelej inteligencii vyslovene nevyhovuje, ale ide aj o iné. Študent, ktorý chce získať dobré hodnotenie, musí vytvoriť zmysluplnú a zrozumiteľnú prácu sám – hoci s využitím informačných zdrojov a moderných nástrojov, a to vrátane umelej inteligencie, ale kľúčová zmena bude v inom: Prirodzenou súčasťou záverečnej skúšky bude výrazne väčší dôraz kladený na samotnú obhajobu práce. Ani nie tak na jej prezentáciu, ako na diskusiu. Jej cieľom bude zistiť, či študent zadanej téme dobre porozumel, rovnako overiť si jeho prístupy k riešeniu.
Technické fakulty ako FIIT STU môžu byť pritom lídrami takejto zmeny. Majú priamy kontakt s modernými technológiami. Majú tiež pedagógov pripravených experimentovať a implementovať nové technológie a nadobudnuté poznatky do praxe, vrátane tej pedagogickej. Výsledky takýchto experimentov sa môžu presadiť ako zmeny aj v legislatívnej a metodickej rovine.
Prežijú teda záverečné práce nástup umelej inteligencie? Som presvedčený, že prežijú a určite nekončia. Akurát ich forma a úloha sa musí zmeniť. Veď vzdelávanie má predovšetkým pripravovať študentov na prax. A vo svete 21. storočia bude AI jeho bežnou súčasťou. Tých, ktorí sa naučia tieto nástroje používať tvorivo, zodpovedne a kriticky, bude škola musieť vedieť rozpoznať. A aj na to môže slúžiť dobrá záverečná práca.
