TREND.sk / Názory a komentáre / 20. 11. 2025 / Autor: Ivan Kotuliak
Informatika už nie je len predmet – je to strategická infraštruktúra krajiny, porovnateľná s dopravou alebo energetikou.
Informatika už dávno nie je len o klikaní v kancelárskych balíkoch. Je to univerzálny jazyk modernej civilizácie – od medicíny po automobilový priemysel či telekomunikácie, od bankovníctva po stavebníctvo, od poľnohospodárstva a cestovného ruchu po obchod, od kyberbezpečnosti po umelú inteligenciu. Príkladov by sme našli bezpočet. A predsa, na slovenských školách sa stále učí spôsobom, aký zodpovedal svetu spred dvadsiatich rokov.
Ak má však Slovensko obstáť v digitálnej ére, musíme sa prestať pýtať, kedy informatiku reformovať – a začať ju učiť správne, zmysluplne a systematicky už teraz.
Kde robíme chyby
Urobte niečo vo worde, nájdite niečo na internete, hrajte sa hry. Aj takto vyzerajú zadania na informatike, respektívne hodinách, ktoré nesú takéto pomenovanie, pretože takéto úlohy nemajú s informatikou nič spoločné. Informatika neznamená: Robte niečo na počítači. Najväčší problém je, že informatika v školách, už na základných a stredných celkom zaostáva za realitou. Kým deti doma pracujú s generatívnou umelou inteligenciou a snažia sa ju nachytať na hruškách, programujú prvé kódy, testujú kreatívne mobilné aplikácie, strihajú prvé vlastné videá a riešia online úlohy z celého sveta, v slovenských školách sa učia, ako si „naformátovať text alebo vložiť tabuľku do Wordu“. Takéto úlohy ich k smrti nudia, ale čo je horšie, pripravujeme ich nimi na minulosť, nie na budúcnosť. Poďme však budúcnosť deťom vrátiť!
Najskôr si pomenujme si hlavné nedostatky:
1. Zastarané kurikulum a pomalé zmeny
Napriek pozitívnym krokom Ministerstva školstva SR v novom Štátnom vzdelávacom programe je prepojenie medzi obsahom, metodikou a realitou práce v IT veľmi slabé. Školy často nemajú k dispozícii moderné učebnice, metodické materiály a najmä dostatočne pripravených učiteľov. Kým kurikulum sa mení raz za dekádu, technologický svet prejde troma revolúciami.
2. Kvalifikovaní učitelia chýbajú
Podľa OECD patrí Slovensko medzi krajiny s najväčším nedostatkom špecializovaných učiteľov informatiky. V praxi informatiku často učí učiteľ, ktorý vyštudoval iný odbor a absolvoval len krátky rekvalifikačný kurz. Takýto pedagóg nemá priestor sledovať nové trendy – od programovania a robotiky až po umelú inteligenciu. Navyše k problematike nemá ani vzťah. Bez systematickej podpory sa tak informatika mení na formálnu povinnosť, nie na tvorivý predmet. A práve široké pole pôsobnosti a tvorivosť sú nedocenené vlastnosti informatiky. Toto je jej najväčší potenciál.
3. Nie používať, ale tvoriť
Kým napr. vo Fínsku, Švédsku, Rakúsku, Estónsku či Poľsku deti od prvých ročníkov programujú robotov, tvoria vlastné hry či jednoduché aplikácie, na našich školách je obsahom informatiky často len bežná „obsluha softvéru“. Žiaci sa tak nestávajú tvorcami digitálneho obsahu, ale iba jeho pasívnymi konzumentmi. Tvorivosť sa nerozvíja, talenty sa nehľadajú, výsledkom je, že žiaci nemajú k informatike vzťah a považujú ju za nudnú. Navyše prevládajú predsudky, že informatika je iba o programovaní, matematike, a teda je ťažká. Ba dokonca ešte aj v súčasnosti takéto chybné myšlienkové skratky vytvárajú nové bariéry, namiesto toho, aby ich rúcali. Typickým predsudkom je mylná predstava rodičov, ale aj mnohých učiteľov, ba dokonca výchovných a vzdelávacích poradcov, že informatika nie je vhodná pre dievčatá. Pritom práve dievčatá a ženy do informatiky prinášajú nové pohľady na riešenia problémov. Už aj na Slovensku ženy nielen v informatike bežne pracujú, ale aj vedú vývojárske tímy, výskum či medzinárodne úspešné firmy. Aj Ty v IT dlhodobo podporuje a motivuje dievčatá a ženy k záujmu o informačné technológie. Úspešnými projektami sú Girls Day - návštevy stredoskoláčok v IT firmách, ScratchMatch - súťaž v programovaní v Scratchi pre najmladsše dievčatá či Security Girl - vzdelávanie študentiek v IT bezpečnosti. Daný projekt bol aj nominovaný za Slovensko na svetovú cenu UNESCO za vzdelávanie dievčat a žien v roku 2025.
Zjednodušene, výučba by mala viesť k tzv. computational thinking – schopnosti riešiť problémy logicky, algoritmicky a tvorivo. To je základ všetkých moderných profesií od dátových analytikov až po inžinierov AI.
4. Nerovný prístup k infraštruktúre
Niektoré školy majú moderné počítačové učebne a prístup ku cloudom, iné stále zápasia s pomalým internetom a starými počítačmi. Digitálna nerovnosť medzi školami sa prehlbuje, čo má priamy dopad na kvalitu vzdelávania. Žiaci z lepšie vybavených škôl majú väčšiu šancu uspieť, čím sa zvyšuje sociálna nerovnosť.
5. Zastarané hodnotenie a chýbajúce meranie kvality
Testovanie informatiky sa sústreďuje na vedomosti, nie na praktické schopnosti a zručnosti. Žiaci by mali byť hodnotení podľa toho, ako dokážu navrhnúť algoritmus, naprogramovať riešenie alebo spolupracovať v tíme, nie podľa toho, či si zapamätali názvy ikoniek alebo definície. Moderné vzdelávanie vo svete už dávno prešlo na portfóliové hodnotenie, tímové projekty a automatizované testovanie kódu – nástroje, ktoré rozvíjajú tvorivosť a sebahodnotenie.
Ako reštartovať výučbu informatiky?
No dobre, poviete si. Lenže, čo s tým? Ako to zmeniť? Tu je stručný návrh riešení na diskusiu:
1. Začať od najmenších
Základy informatického myslenia treba učiť už na prvom stupni základnej školy. Deti si prirodzene osvojujú logiku, ak majú priestor tvoriť – napríklad v prostrediach ako Scratch, Code.org či micro:bit. Informatika by sa mala stať súčasťou celého vzdelávania ako takého, inými slovami, mala by sa využívať komplexne vo viacerých predmetoch. Už na prvom stupni základných škôl by si mali deti začať budovať zdravý, teda aj kritický vzťah k technológiám ako k tvorivému nástroju.
2. Masívne vzdelávanie učiteľov
Ako vzbudiť záujem detí? Už Komenský radil: Ak chce učiteľ žiaka zapáliť, musí sám horieť. Inými slovami: Učiteľ je kľúč k zmene. Potrebujeme dlhodobý systém vzdelávania a mentoringu, nie jednorazové školenia. Moderné formy – tzv. mikrokredity, blended learning či letné školy – môžu učiteľov udržiavať v kontakte s praxou a novými trendmi. Najlepšie výsledky prináša spolupráca - spojenie škôl, univerzít a firiem. Na našej Fakulte informatiky a informačných technológií STU s tým máme bohaté skúsenosti, ale majú ich aj iné fakulty STU či slovenské univerzity. Na prvé skúsenosti s tréningami pre pedagógov treba nadviazať a systematicky ich rozvíjať. Najlepšia univerzita v každom regióne by mohla byť s podporou štátu a samosprávneho kraja centrom regionálnej podpory pre učiteľov stredných a základných škôl.
3. Zdieľaná infraštruktúra a cloud
Nie každá škola potrebuje vlastné superpočítače. Stačí, ak budú mať prístup do zdieľaného cloudového prostredia s výučbovými nástrojmi, open-source platformami a prístupom k modernému softvéru. Takýto model už funguje napr. v Dánsku či Holandsku – a u nás by mohol odstrániť regionálne rozdiely.
4. Projektové a medziodborové učenie
Informatika nemá byť izolovaný predmet, ale most medzi vedami. Programovanie a využitie umelej inteligencie môže pomôcť vysvetliť a dopĺňať matematiku, fyziku, chémiu, biológiu, ale aj humanitné predmety alebo napríklad aj umenie. Žiaci tak pochopia, že kód nie je cieľ, ale nástroj na riešenie reálnych problémov.
5. Zavedenie hodnotenia 21. storočia
Žiaci by mali tvoriť portfóliá, ktoré ukazujú, čo dokážu – projekty, weby, aplikácie, analýzy dát a podobne. Takéto hodnotenie lepšie odráža ich zručnosti aj osobný pokrok. Dôležité je rozvíjať znalosti, schopnosti, zručnosti, a samozrejme, aj kritické myslenie a etiku technológií – najmä v čase umelej inteligencie, dezinformácií, hoaxov, hejtov a algoritmických bublín.
6. Spolupráca s priemyslom
Priemyselné firmy a IT firmy, môžu školám poskytovať nielen techniku, vybavenie, ale aj mentorskú podporu. Študenti majú na vlastnej koži možnosť zažiť ako premýšľajú ľudia vo firmách a čo potrebujú. U nás na FIIT STU máme skvelé skúsenosti z predmetu Tímový projekt, ale sú tu aj iné príklady ako partnerstvá medzi školami a firmami môžu fungovať. Pre priemysel je to investícia do budúcich zamestnancov, pre školu šanca získať kontakt s reálnou praxou.
Prečo má zmena zmysel?
Krajina, ktorá neinvestuje do kvalitného vzdelávania stráca budúcnosť. Štát, ktorý neinvestuje do informatického vzdelávania, stráca konkurencieschopnosť, inovácie aj ľudský kapitál. Slovensko dnes čelí nedostatku IT odborníkov — podľa Digital Economy and Society Index (DESI) nám chýba viac ako 30 000 špecialistov. Tento deficit neodstránime dovozom pracovnej sily, ale systematickým vzdelávaním vlastných detí. Zároveň im dáme perspektívu ostať doma, pracovať vo firmách na Slovensku. Silná informatická gramotnosť má totiž dopady aj mimo IT sektora: Moderný priemysel 4.0 potrebuje pracovníkov, ktorí chápu automatizáciu a dátové procesy. Zdravotníctvo sa digitalizuje a vyžaduje odborníkov schopných interpretovať dáta a pracovať s AI. Digitalizuje sa aj poľnohospodárstvo, potravinárstvo a služby. Vzdelávanie a verejná správa budú efektívne len vtedy, ak ich budú viesť ľudia, ktorí rozumejú digitálnym nástrojom a rizikám.
Informatika už nie je len predmet – je to strategická infraštruktúra krajiny, porovnateľná s dopravou alebo energetikou. Ak sa ju naučíme učiť lepšie, prinesie nám to viac než len technologickú zdatnosť: prinesie nám sebavedomie, tvorivosť a schopnosť prežiť v dobe, keď sa svet mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým.
Vráťme deťom budúcnosť