Prejsť na obsah
Galéria študentov FIIT STU

Marián Hönsch, Michal Kompan, Jakub Šimko, Dušan Zeleník
Bc. - v odbore informatika (2008)
- všetci štyria


Dušan, Michal, Jakub a Marián na zelenej lúke pred fakultou :-)
"Keď sa vyhlásila téma, „zavreli nás“ do nemalej miestnosti s internetom a nechali nás robiť na projekte. Robili sme tam naozaj všeličo, často a spoločne. Samozrejme sa nám zosynchronizovali životy, a keďže sme už mali podobný metabolizmus, chodili sme spolu jesť, prejsť sa po fakulte, športovať, či oddýchnuť na prednášku."
    Na akej strednej škole ste študovali? Ako to ovplyvnilo štúdium na FIIT?
    MK:    Študoval som na 8-ročnom gymnáziu. Na škole sme mali pomerne dobre vybudované zázemie pre výučbu informatiky, čo sa prejavilo aj na počte uchádzačov o tento odbor na vysokej škole.

    DK:    Som z gymnázia Jura Hronca (Novohradská). Ak si dobre pamätám, je to všeobecné gymnázium, odišlo odtiaľ už veľa šikovných študentov. Architekti, politici, ale aj matematici či informatici. GJH má podobný prístup k informatike ako FIIT, objemom prijatých informácií a pokrytím oblasti sa to porovnať samozrejme nedá. Ak si človek na GJH povie, že chce študovať informatiku, tak si ku štandardnému rozvrhu môže pridať nejaké tie nepovinné semináre a je zaradený do „kvalitnejšej” skupiny v štandardnej výučbe.

    JŠ:    Študoval som na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave, ktoré si dáva do štítu zameranie na informatiku a matematiku. Pod vedením RNDr. Ondreja Demáčka, ktorý je jednou zo svetlých výnimiek vyučovania informatiky na stredných školách, sme sa naučili základom algoritmizácie, programovania a výrazne sme posunuli vpred naše schopnosti abstraktne myslieť. Lepší základ pre štúdium informatiky som snáď ani nemohol získať.

    MH:    Študoval som na Gymnaziu na Školskej 7 v Spišskej Novej Vsi. Na začiatku štúdia som sa zaradil do študijného smeru s rozšírenou výučbou informatiky. Bola to pomôcka, ktorá pomohla mne aj niektorým spolužiakom osvojiť si základy programovacích a IT techník.
    Prečo ste sa rozhodli študovať informatiku na STU?
    MK:    Rozhodnutie bolo jednoduché,
    FIIT je predsa „najlepšia informatika na Slovensku :-)"

    DK:    Záujem o oblasť IT sa popri ostatných záujmoch ukázala dosť dávno, keď sme s otcom programovali prvé šifrovanie textu. Rovnako ma však bavilo aj napríklad “kreslenie”. Pravda je taká, že som nevedel, ktorým smerom sa mám vydať a nechal som to na osud. Podal som prihlášku na architektúru a na informatiku a zo základným zopakovaním učiva som išiel na prijímačky. Na architektúru ma zobrali skôr, ale skóre bolo horšie ako na informatike. Takže tento test za mňa rozhodol, alebo aspoň pomohol rozhodnúť. Okrem iného ma vždy lákala perspektívna budúcnosť v tejto oblasti a spomedzi dostupných škôl tohto typu som si na základe štýlu výučby a profilu absolventa vybral.

    JŠ:    Informatika a IT prežíva zlaté obdobie (a ešte dlho hádam bude). Tento fakt a to, že som k informatike prirodzene inklinoval, prispeli k môjmu rozhodnutiu najviac. Prečo práve FIIT? Mala najlepšie referencie od starších kolegov. Má povesť vhodnej kombinácie medzi teóriou a praktickými zručnosťami.

    MH:    Informatika, počítače, logické a matematické myslenie mi boli vždy blízke, tak som pokladal štúdium informatiky za dobrú kombináciu týchto preferencií. V dobe, keď som si vyberal vysokú školu, no ale aj teraz pokladám FIIT ako jednu z najlepších fakúlt na Slovensku. Tak som pokladal za povinnosť si vybrať tu najlepšiu školu.
    Naplnili sa vaše očakávania, alebo ste sa v niečom sklamali?
    MK:    Občas treba čakať na výsledky skúšky trochu dlhšie :-), ale dá sa na to zvyknúť.

    DK:    Organizácia štúdia, nie je celkom voľná, skôr sa musí dodržať predpísaný plán, ako si ho tvoriť individuálne. Napokon, je to ale ideálna cesta, ktorá sa z roka na rok upravuje a vylepšuje. FIIT sa tak chráni proti špekulantom a nestáva sa holubníkom ako na iných univerzitách, kam chodia na hodiny bežne traja študenti.

    JŠ:    Množstvo študentov, ktoré na FIIT študuje (najmä bakalárske štúdium) občas spôsobuje menej osobného prístupu k študentom a tak isto organizačné komplikácie. Na druhej strane, som rád, že sa dbá na dodržiavanie pravidiel a že podmienky absolvovania (aj keď sú v slovenskom meradle relatívne tvrdé) filtrujú preč študentov, ktorí to nemyslia vážne. Ale zasa zvládne to určite každý aj priemerný stredoškolák, ktorý chce...

    MH:    Štúdium poskytuje lepší štart a vedomostný základ do profesionálneho života a už je iba jednotlivých študentov, či túto možnosť chcú využiť. Ak by niekto mal na štúdium špecifické požiadavky, mohlo by sa stať, že by bol rýchlo sklamaný. Programátorské zručnosti a konkrétne techniky sa osvojujú praxou a samostatnou činnosťou.
    Na fakulte vás posledný rok bakalárskeho štúdia bolo najčastejšie vidieť ako tím. Ako k tomu prišlo?
    MK:    Za úplne začiatky tímu môžeme pokladať prednášky prof. Bielikovej z predmetu Princípy softvérového inžinierstva, kde sme sa dozvedeli o možnosti zapojiť sa do súťaže.

    DK:    Keď sa vyhlásila téma, „zavreli nás“ do nemalej miestnosti s internetom a nechali nás robiť na projekte. Robili sme tam naozaj všeličo, často a spoločne. Samozrejme sa nám zosynchronizovali životy, a keďže sme už mali podobný metabolizmus, chodili sme spolu jesť, prejsť sa po fakulte, športovať, či oddýchnuť na prednášku.

    JŠ:    Vždy bolo niečo o čom sa dalo diskutovať. Práca na projekte bola skutočne full-time záležitosť. Domnievam sa, že najviac nápadov a riešení nás napadalo len tak medzi rečou, väčšinou úplne mimo fakulty.

    MH:    Spájala nás túžba v bakalárskom projekte dosiahnuť niečo výnimočné a presne s touto vášňou sme spoločne pracovali na projekte.
    Výsledky, ktoré ste dosiahli prácou na projekte, ktorý bol reakciou na výzvu medzinárodnej súťaže Imagine Cup 2008 na tému „technológie pomáhajú udržať a zlepšiť naše prostredie“, ste dosiahli skvelý úspech. Potom, ako ste sa dostali do celosvetového finále do Paríža, ste sa v najnáročnejšej kategórii „Softvérový návrh“ umiestnili spomedzi vybratých 59 tímov z 59 krajín na úžasnom druhom mieste. Pred vás sa podarilo dostať iba tímu z Austrálie. Aký to bol pre vás zážitok byť vo finále tejto súťaže? Ako vám pomohli vedomosti získané štúdiom na FIIT pri riešení tohto projektu?
    MK:    Už to, že sme sa dostali do celosvetového finále a potom postúpili medzi najlepších 12 tímov bol veľký zážitok, o finálovej 6-tke ani nehovoriac. Bolo veľmi podnetné vidieť množstvo tímov a nápadov z rôznych kútov sveta a zúčastniť sa tejto súťaže. Keďže sa jednalo aj o našu bakalársku prácu, mali sme možnosť prezentovať náš projekt niekoľkokrát v rámci školy, čo značne zlepšilo naše šance na úspech. Samozrejme, škole vďačíme hlavne za vedomosti ktoré sme v tomto projekte mohli zúročiť a to aj z predmetov ako Právo alebo Manažment, ktoré sa na prvý pohľad pre informatikov môžu zdať zbytočné.

    DK:    Škola nás vie pripraviť takmer na všetko, čo sa pri procese tvorby softvéru vyžaduje. V praxi sa samozrejme vyskytne veľa problémov, ktoré s vývojom nesúvisia priamo, ale spomaľujú ho. To, čo nám teda škola nedala formou výučby, sme si vynahradili touto dobrovoľnou a školou podporovanou aktivitou.

    JŠ:    Jednou z vecí, čo sme sa na FIIT naučili, alebo skôr, čo nám FIIT pomohla zlepšiť, je abstraktné myslenie a všeobecný „tréning hlavy“. Vďaka tomu sme mohli efektívne pracovať, najmä pri riešení rôznych komplikácií v časovom strese.

    MH:    Byť vo finále znamenalo pre mňa zadosťučinenie za všetky prepracované večere a víkendy v škole a že sme ako tím dosiahli niečo významné. Na FIIT sme sa okrem iného naučili, ako pristupovať ku tvorbe softvéru s inžinierskymi technikami. Tieto vedomosti nám pomohli lepšie sa prispôsobiť a pochopiť technológie, ktoré sme chceli použiť.
    Ako ste sa cítili ako študenti FIIT, keď po vyhlásení šiestich finalistov sa meno vášho tímu, váš projekt a tiež naša krajina skloňovali na každom rohu?
    MK:    Bol to naozaj príjemný pocit, sme radi, že sme mohli reprezentovať krajinu, univerzitu a našu fakultu.

    DK:    Fajn, keď človek vidí uznanie od ľudí z branže, od súperov, sudcov. Takéto veci, okrem iného, nepríjemne dvíhajú sebavedomie, my sme však boli hlavne radi, že nám všetko vyšlo a že sme spravili meno škole a ľuďom v nej, ktorí sa o nás po celú dobu zaujímali a vkladali do nás nádej.

    JŠ:    Bol to najmä pocit zadosťučinenia: všetko to, čo sme cez rok robili, malo zmysel a toto bol toho dôkaz.

    MH:    Popravde, neočakávali sme takýto úspech. Počas roka neexistovali možnosti sa porovnať s inými tímami, takže bolo to veľké prekvapenie. Určite vďačíme takémuto úspechu všetkým ľudom na fakulte, ale aj mimo nej, ktorí nás podporovali. Pri práci sme si nikdy nestanovovali konečné ciele, vždy existovali možnosti, ako existujúce vylepšiť a to v nás budilo túžbu robiť veci čo najlepšie.
    Na FIIT ste absolvovali bakalára informatiky, mali ste v rukách vysokoškolské vzdelanie v atraktívnom odbore. Aké ste mali možnosti uplatnenia?
    DK:    Na Slovensku som nepostrehol zvýšený záujem. Záujem prejavilo skôr zahraničie, a to hlavne priamo na súťaži. V budúcnosti by som rád pracoval v zahraničí, ale momentálne sa mám ešte stále čo učiť, a preto pokračujem v štúdiu.

    JŠ:    Bakalárske štúdium na FIIT považujem za hlbší úvod do celej problematiky. Hoci ponuky na prácu sú, budem pokračovať v štúdiu.

    MH:    Rozdelenie štúdia na bakalársky a inžiniersky stupeň poskytujú skvelú možnosť vyskúšať si svoje vedomosti v praxi. Preto som sa rozhodol odložiť inžinierske štúdium o jeden rok a v tomto čase pracovať v zahraničí. Týmto spôsobom si chcem aj lepšie uvedomiť, akým smerom napredovať v inžinierskom stupni.
    Prečo ste sa rozhodli ďalej si prehĺbiť vzdelanie, pokračovať v štúdiu v odbore Softvérové inžinierstvo, a tak oddialiť svoj definitívny vstup do praxe?
    DK:    Stále sa cítim ako študent a popri škole sa nejaká tá IT robotka vždy nájde. Štúdium mi môže toho ešte veľa priniesť, preto ostávam, kým som na školu zvyknutý. Myslím si, že v kombinácii práca a škola sa moje schopnosti iba zvýšia.

    MH:    Dosiahnuť inžiniersky stupeň vzdelania je pre mňa veľmi dôležité, bakalársky stupeň je len akýsi úvod a pre mňa nepostačujúci. Odbor Softvérové inžinierstvo je oproti iným odborom asi najbližšie k činnosti, ktorú chcem raz vykonávať v praxi.
    Ak chcete v IT oblasti držať krok s vývojom, budete často konfrontovaní s najnovšími technológiami a budete nútení stále na sebe pracovať – priebežne sa ďalej vzdelávať. Trúfate si na to? Myslíte si, že vás štúdium na FIIT dostatočne na to pripravilo?
    MK:    Štúdium na FIIT nie je koncipované len na naučenie sa určitého postupu a jeho následnom opakovanom používaní. Práve naopak, škola vám dá základy a spôsob myslenia, naučí vás sa učiť, čo je v tomto odbore možno dôležitejšie ako v iných.

    DK:    Udržiavať si aktuálne informácie zo spomínanej oblasti je vecou jednotlivca a jeho záujem. Myslím si, že toto škola nenaučí. Čo však naučí je pružnosť, akou vie študent reagovať na zmeny. Ja som študent a mám záujem.

    JŠ:    Škola dá podľa môjho názoru dobrý základ. Naučí správne uvažovať. Ale dynamika IT je tak prudká a informácií je tak veľa, že je na každom jednotlivcovi, aby sám sledoval oblasti, ktoré ho zaujímajú. Na druhej strane, keď niekto náhodou zaspí nejaký ten pokrok, vždy sa nájde dokumentácia, ktorú možno konzultovať :-)

    MH:    FIIT nepripravuje na konkrétne technológie, ale skôr pripraví hlavu nato, aby dokázala všetky možné inžinierske techniky v rámci IT technológií si rýchlo osvojiť a použiť. Preto je FIIT dobrý základ pre profesionálne pôsobenie v rámci oblasti IT.