Announcement of the defence of the dissertation of Joanna Alexandra Elizabeth Kruyt
Dovoľujeme si oznámiť, že dňa 13. novembra 2023 o 14.30 hod.
sa uskutoční na Ústave informatiky SAV, Dúbravská cesta 9, 845 07 Bratislava, v miestnosti č. 102, obhajoba dizertačnej práce/
We would like to announce that on 13 November 2023 at 2:30 p.m. will be held at the Institute of Informatics of the Slovak Academy of Sciences, Dúbravská cesta 9, 845 07 Bratislava, in room No. 102, the defence of the doctoral thesis of a PhD student
Joanny Alexandry Elizabethy Kruytovej/
Joanna Alexandra Elizabeth Kruyt
Názov dizertačnej prác/Thesis title:
Koordinácia konverzácie a teória mysle/
Conversation Coordination and Theory of Mind
Odbor/Study field: Informatika/Computer Science
Študijný program/Study program: Aplikovaná informatika/Applied informatics
Školiteľ/Supervisor: prof. Mgr. Štefan Beňuš, PhD. – ÚI SAV, Bratislava
Abstrakt/Annotation:
Pri vzájomnom prispôsobovaní (angl. entrainment) má podobnosť rečníkov tendenciu sa zvyšovať, čo pozitívne vplýva na rôzne aspekty rozhovoru. Záujem o implementáciu prispôsobovania do interakcií človek-stroj vzrastá, ale na mechanizmoch tohto fenoménu, konkrétne na úlohe "teórie mysle" (TM), sa konsenzus ešte nedosiahol.
Prvým cieľom práce je charakterizovať úlohu TM v lingvistickom prispôsobovaní a uľahčiť tak budúcu implementáciu prispôsobovania v automatických dialógových systémoch. Meralo sa lexikálne a prozodické prispôsobovanie u ľudí s poruchami TM (autizmus, schizofrénia) a u kontrolných skupín. Výsledky ukázali, že TM nemala systematický vplyv na prispôsobovanie a teda nie je asi pre implementáciu prispôsobovania rozhodujúca. Zistili sa však nekonzistentnosti v pozorovanom prispôsobovaní, čo možno pripísať metodologickým rozdielom, ktoré sú prítomné aj v predchádzajúcich štúdiách.
Druhým cieľom je zhodnotiť replikovateľnosť výskumu prispôsobovania: rovnaký rečový korpus bol analyzovaný pomocou 12 rôznych metód, ktorých výsledky sa nie vždy zhodovali. Následná štúdia ukázala, že rozdiely v normovaní akusticko-prozodických charakteristík reči rečníkov vysvetlili niektoré, ale nie všetky rozdiely medzi metódami. Tieto zistenia majú podstatné praktické a teoretické dôsledky pre budúci výskum a implementáciu rečového prispôsobovania.
Interlocutors' tendency to behave similarly in conversation is called entrainment and is linked to positive social outcomes. Interest in implementing entrainment into technology has grown; however, the underlying psychological mechanisms of the phenomenon, specifically the role of "theory of mind" (TOM), are debated.
The first aim of this thesis is to characterise the role of ToM in linguistic entrainment, with the goal of advancing the state-of-the-art and facilitating future implementation of entrainment in technological applications. Lexical and prosodic entrainment was measured in people with ToM impairments (autism, schizophrenia) and control groups. Results showed that ToM had no systematic effect on entrainment; ToM is thus likely not crucial for entrainment implementations. However, inconsistent patterns of entrainment were found, which may be attributed to methodological differences that are also present in previous studies.
The second aim of this thesis is to evaluate the replicability of entrainment research. One dataset was analysed using 12 different methods; their results did not always correspond. A follow-up study showed that differences in prosodic norming accounted for some, but not all of the variance. The practical and theoretical implications for entrainment research and implementation were discussed.
