Prejsť na obsah
Prijímacie konanie
v odbore Aplikovaná informatika

 

Školitelia a témy pre prijímacie konanie pre začiatok štúdia v akad. roku 2016/17

Doktorandské štúdium na Fakulte informatiky a informačných technológií STU

prof. Ing. Pavel Čičák, PhD. (pavel.cicak[at]stuba.sk)

  1. Nové metódy komunikácie v prostredí internetu vecí
    Internet vecí predstavuje zložitú štruktúru nehomogénnych prvkov s rôznym stupňom a úrovňou inteligencie. Ich vzájomná komunikácia preto predstavuje rôznu úroveň zložitosti a špecifickú architektúru. Téma sa týka problematiky skúmania vybranej časti metód tejto komunikácie vrátane komunikácie v počítačových sieťach. Pokrýva formálne metódy opisu vlastností komunikačných prostriedkov a protokolov. Je zameraná najmä na mobilné komunikačné prostriedky a systémy, vrátane riešenia bezpečnostných aspektov na rôznych úrovniach.
  2. Nové metódy návrhu riadiacich systémov v prostredí internetu vecí
    Internet vecí (IoT) predstavuje zložitú štruktúru nehomogénnych komponentov. Jednotlivé prvky IoT majú rôzny stupeň inteligencie a rôzne typy aplikačného určenia. Riadiace jednotky takýchto systémov vyžadujú rôzne prístupy návrhu architektúry technických aj programových prostriedkov a technickej realizácie, vrátane prvkov s nízkym príkonom. Téma sa týka problematiky skúmania vybranej časti metód podpory automatizovaného návrhu riadiacich systémov a podsytémov takéhoto typu. Nedeliteľnou súčasťou návrhu je aj riešenie problému zabezpečenia spoľahlivosti, diagnostiky a následného zabezpečenia komunikácie v prostredí IoT.

doc. Ing. Ladislav Hudec, PhD. (ladislav.hudec[at]stuba.sk)

  1. Nové metódy zvýšenia bezpečnosti webových systémov
    Systémy detekcie prienikov predstavujú dôležité nástroje na zvýšenie bezpečnosti webových systémov. Webový systém je chápaný ako celok pozostávajúci z webového servera, webovej aplikácie a databázy vrátane komunikačného protokolu http. Primárnu pozornosť pri skúmaní nových metód detekcii prienikov je potrebné venovať metódam založených použití výpočtovej inteligencii. Na základe analýzy dostupných metód výpočtovej inteligencie (napr. neurónové siete, fuzzy množiny, evolučné algoritmy) treba vyhodnotiť ich charakteristiky a posúdiť mieru splnenia požiadaviek na vytvorenie dobrého modelu pre detekciu prieniku. Účinnosť navrhnutej metódy bude posúdená pomocou štandardných testovacích datasetov.
  2. Nové metódy zvýšenia bezpečnosti domácich sietí
    Zvýšenie bezpečnosti domáciej siete je potrebné hľadať v nových modeloch pre sledovanie a profilovanie premávky koncových zariadení z pohľadu smerovača domácej sieti. Daný model bude poskytovať informácie o type a vývoji sieťovej premávky koncových zariadení v čase. Súhrnné informácie z viacerých smerovačov budú agregované v centrálnom uzle a budú poskytovať štatistické informácie využiteľné na sledovanie anomálií a útokov v jednotlivých koncových sieťach. Nový model použitý na sledovanie sieťovej premávky bude sledovať globálne pozorovateľné stavy sieťových spojení na sieťovej a transportnej vrstve. Parametre modelov, ako aj spôsob kategorizácie a spôsob vyhodnocovania údajov, budú predmetom ďalšieho výskumu.
  3. Výskum metrík v informačnej bezpečnosti
    Požiadavka na kvantitatívne hodnotenia informačnú bezpečnosť v organizácii vyžaduje nové objektívne postupy hodnotenia. Takéto hodnotenie by malo vychádzať na jednej strane zo štandardov v oblasti informačnej bezpečnosti, ktoré nám poskytujú návod ako bezpečnosť hodnotiť a na druhej strane z poznania infraštruktúry počítačových systémov v rámci organizácie ako aj cieľov, ktoré organizácia sleduje a údajov, ktoré sú organizáciou spracovávané. Hodnotenie bude vychádzať zo vzťahov medzi aktívami a identifikovanými zraniteľnosťami a hrozbami, ktorým organizácia vzhľadom na svoje ciele čelí. Výsledné hodnotenie vykonané vzhľadom na vzťahy v organizácií bude založené na kvantitatívnom hodnotení pomocou bezpečnostných metrík.

doc. Ing. Ivan Kotuliak, PhD.

  1. Výskum v oblasti komunikačných architektúr pre inteligentné mestá
    Téma sa týka problematiky komunikačných architektúr pre multimediálne aplikácie.inteligentné mestá. Z dnešného pohľadu existuje štandardná SIP architektúra, IMS architektúraexistujú komunikačné siete (pevné, bezdrôtové aj mobilné), ktoré pokrývajú mestá prístupom na Internet. Pre budovanie inteligentných miest a nové ako EPC architektúra. služieb je však nutné integrovať rôznorodé senzory a architektúry. Spomínané zariadenia majú protichodné požiadavky, napr. senzory spotrebu energie, SDN prenososvé pásmo a podobne. Cieľom je do existujúcich architektúr a technológií navrhnúť modifikácie, ktoré umožnia efektívnejšie implementovanie služieb inteligentných miesty na rôznych vrstvách.
  2. Zabezpečenie kvality služby v bezdrôtových a mobilnývh sieťach
    Téma sa týka problematiky zabezpečenia kvality služby požadovanej aplikáciou prostredníctvom bezdrôtovej/mobilnej komunikačnej siete. Je zameraná hlavne na návrh nových smerovacích protokolov a postupov znižujúcich latenciu komunikácie, či už pri zmene použitej technológie, prípadne pri dynamickej zmene topológie. Pri riešení je možné využiť univerzálnu IP adresu bez ohľadu na použitú technológiu a pri zachovaní efektívnosti smerovania cez komunikačnú sieť, inteligentné smerovanie softvérovými sieťami prípadne vylepšené siete pre doručovanie obsahu.

doc. Ing. Tibor Krajčovič, PhD. (tibor.krajcovic[at]stuba.sk)

  1. Zabezpečenie vnorených systémov s kritickou dobou odozvy proti poruchám
    Občasné a prechodné poruchy tvoria podstatnú časť všetkých porúch vo vnorených systémoch. Zistenie ich vplyvu na tok programu si vyžaduje, aby sa systém nachádzal vo svojom pracovnom prostredí a kontrola sa vykonávala súbežne s behom programu. Dodatočné kontrolné procesy a kontrolné prostriedky nesmú znížiť výpočtový výkon systému natoľko, aby nebola dodržaná doba odozvy.
  2. Pro-aktívna ochrana programu pred škodlivým softvérom
    V súčasnosti je najvýznamnejším prostriedkom ochrany pred škodlivým softvérom antivírusový program. Jeho schopnosti sú však limitované samotnými algoritmami detekcie, rýchlosťou aktualizácie databázy a pod. Škodlivý softvér môže ovplyvniť správanie sa programu mnohými spôsobmi. Potrebná je analýza týchto možností a návrh nových metód vývoja takých programov, ktoré budú mať schopnosť vlastnej ochrany pred škodlivým softvérom, aj pred takým, ktorý nebol detekovaný antivírusovým programom.

doc. RNDr. Mária Lucká, PhD. (maria.lucka[at]stuba.sk)

  1. Analýza a modelovanie v prostredí veľkých dát
    Súčasný rozvoj informatiky prináša so sebou nové výzvy na uloženie a spracovanie obrovského množstva údajov, ktoré sú výsledkom vedecko-technického pokroku a nasadenia moderných technológií do rôznych oblastí života. Problémom spracovania veľkých dát sú špeciálne prístupy a metódy, ktoré zohľadňujú rôznosť a premenlivosť dát, ich vzájomnú súvislosť, a zároveň ich objem. Veľkou výzvou je hľadanie nových nástrojov a modelov práce s veľkými dátami, ktoré budú schopné vyhľadať a uchovať všetky podstatné informácie a na druhej strane minimalizovať objem uložených dát. Kvalita takýchto modelov bude závisieť na tom, ako presne odrážajú formu a vlastnosti spracovávaných dát a ich vzájomné súvislosti. Veľký význam majú nástroje, ktoré dokážu z veľkých dátových súborov extrahovať podstatnú informáciu, zmenšiť ich objem a urobiť to v reálnom čase. Predpokladom efektívneho spracovania je použitie vhodných paralelizačných techník a možné oblasti aplikácie sú napríklad bioinformatika, energetika (inteligentné siete), ekonómia.
  2. Analýza veľkých dátových súborov z hľadiska riešenia problémov bezpečnosti
    Počítačová sieť a jednotlivé uzly informačného systému vytvárajú obrovské súbory údajov, ktoré sú uložené na diskových poliach a následne analyzované s cieľom detekcie škodlivých udalostí alebo testovania navrhnutých modelov na detekciu škodlivých aktivít v sieťovej premávke metódami umelej inteligencie. Analýza takýchto údajov je procesom preskúmania veľkých údajov rôznych typov, akými sú objavovanie skrytých vzorov, neznámych korelácií, obchodných trendov, preferencií používateľa a iných užitočných informácií. Moderné metódy detekcie anomálií kombinujú metódy strojového učenia, štatistickej analýzy, dolovania dát na to, aby spracovali prúdy počítačových dát, identifikovali škodlivé udalosti v prúde dát a v reálnom čase na ne upozornili. K otvoreným vedeckým problémom analýzy prúdových dát patria ich efektívne predspracovanie, pretrénovanie modelu, priebežné vyhodnocovanie vydolovaných vzorov, ako aj formalizácia úloh dolovania s využitím aproximačných a štatistických metód. Dimenzia veľkých dát a rýchlosť ich pribúdania naznačuje nevyhnutnosť paralelného a distribuovaného spracovania dát, keďže časový faktor je často pri spracovaní veľkých dát kľúčový.

prof. Ing. Pavol Návrat, PhD. (pavol.navrat[at]stuba.sk

  1. Výskum nových metód počítačového videnia v medicínskych aplikáciách
    (konzultanka témy: Ing. Vanda Benešová, PhD., vanda.benesova[at]stuba.sk)
    Počítačové videnie získava stále významnejšiu pozíciu pri automatickom spracovaní medicínskych vizuálnych dát, predovšetkým radiologických a mikroskopických snímkov.
    Najdôležitejšie aktuálne oblasti výskumu počítačového videnia v medicínskych aplikáciách súvisia s diagnostikovaním rôznych ochorení a ich cieľom je poskytnúť lekárovi ďalšie relevantné informácie, prípadne v automatickom alebo poloautomatickom režime ho odbremeniť od niektorých úkonov.
    Pre splnenie týchto cieľov je potrebný predovšetkým vývoj nových, robustných metód segmentácie, ktorý je aplikovaný napr. na segmentáciu anomálií orgánov, tumorov, sledovanie ich vývinu v čase. Nemenej významné je získavanie ďalšej informácie z medicínskych vizuálnych dát, ako je napr. posúdenie malignity nádorov z mammografických snímkov alebo rôzne informácie z mikroskopických snímkov.
    Výskum v priebehu doktorandského štúdia sa sústredí na jednu z uvedených oblastí.
  2. Výskum metód počítačového videnia pre modelovanie ľudskej vizuálnej pozornosti
    (konzultanka témy: Ing. Vanda Benešová, PhD., vanda.benesova[at]stuba.sk)
    Pozornosť (angl.”attention”) je všeobecný pojem zahrňujúci všetky faktory, ktoré ovplyvňujú mechanizmus výberu daného ľudskou vizuálnou pozornosťou, či už sú to mechanizmy zdola-nahor ( bottom-up), alebo očakávaniami riadený výber zhora nadol (top - down). S tým súvisí pojem "Vizuálna výraznosť" (angl.”saliency”), ktorý deteguje tie časti scény (tieto môžu byť predmety alebo regióny), ktoré sa javia pozorovateľovi ako vizuálne výrazné, a teda vizuálne vynikajú oproti svojmu okoliu. Pojem "Vizuálna výraznosť (saliency)" je často používaný v súvislosti s modelmi typu zdola-nahor.
    Uplatnenie takýchto modelov je veľmi široké, od počítačovej grafiky, kompresii dát až po výber relevantnej informácie pre interakciu človeka s počítačom. Cieľom výskumu v doktorandskom štúdiu bude návrh nového modelu pre modelovanie ľudskej vizuálnej pozornosti so zakomponovaním modelu vnímania pohybu na scéne i pohybu pozorovateľa a tretieho rozmeru scény (hĺbka).

 

Doktorandské štúdium na Ústave informatiky SAV

Ústav informatiky SAV je externou vzdelávacou inštitúciou v doktorandskom štúdiu v akreditovanom študijnom programe Aplikovaná informatika.

Ing. Zoltán Balogh, PhD. (balogh.ui[at]savba.sk)

  1. Nové metódy pre hromadný zber, agregáciu a spracovanie geograficky mapovaných dát v reálnom čase
    Téma sa zameriava na výskum zberu geograficky mapovaných dát v úplne alebo čiastočne štruktúrovanej forme z veľkého počtu senzorov s použitím mobilných výpočtových zariadení, ako napr. "smart" mobilných telefónov, "smart" hodiniek alebo jednodoskových počítačov s GPS senzormi. Výskum sa môže týkať aj hromadného kontextovo-riadeného poskytovania informácií v reálnom čase, sémantického modelovania dát, priebežnej vizualizácie dynamicky agregovaných informácií alebo návrhu inovatívnej distribuovanej architektúry pre spoľahlivý a bezpečný zber dát v reálnom čase prostredníctvom špecializovaných zberných bodov v sieti. Pri riešení problematiky je možnosť zapojiť sa do výskumných projektov v oblasti manažmentu krízových udalostí alebo inteligentného riadenia dopravy.

RNDr. Vladimír Britaňák, DrSc. (britanak.ui[at]savba.sk)

  1. Efektívne algoritmy pre výpočet sústav filtrov s perfektnou rekonštrukciou (definované vo forme blokových transformácií) používaných v medzinárodných audio kódovacich štandartoch
    Sústavy filtrov s perfektnou rekonštrukciou vyjadrené vo forme blokových transformácií sú základnými spracovávacími komponentami v medzinárodných kódovacích štandartoch ako MPEG-1/2 vrstva III známy ako MP3, MPEG-4 Advanced Audio Coding (AAC), MPEG-4 High Efficiency AAC (HE-AAC), MPEG-4 AAC Enhaced Low Delay (AAC-ELD), a audio kódovacích algoritmoch ako Sony ATRAC/ATRAC2/SDDS a Dolby Digital AC-3/Dolby Digital Plus. Modifikovaná diskrétna kosínusova/sínusova transformácia (MDCT/MDST), modulovaná prekryvná transformácia (MLT), modulovaná komplexná prekryvná transformácia (MCLT), a rôzne exponenciálne a reálne kosínusovo modulované QMF (Quadrature Mirror Filters) sústavy filtrov sú výpočtovo veľmi náročné, zvlášť pre veľkosti blokov 256, 512, 640, 1024, 1920, 2048 a 4096. Preto efektívne algoritmy v zmysle minimálne výpočtovej komplexity pre ich hardvérovú/softvérovu implementáciu v reálnom čase sú veľmi dôležité (hlavná motivácia výskumu).
    Téma zahrňuje nasledujúce výskumné podtémy, ktoré môžu byť skúmané samostatne:
    - Matematické vlastnosti sústav filtrov s perfektnou rekoštrukciou v časovej a frekvenčnej oblasti.
    - Návrh a implementácia efektívnych algoritmov.
    - Maticové reprezentácie sústav filtrov s perfektnou rekoštrukciou.
    - Celočíselna aproximácia sústav filtrov s perfektnou rekoštrukciou.

RNDr. Ján Glasa, CSc. (jan.glasa[at]savba.sk)

  1. Počítačová simulácia požiarov
    Pokrok počítačov a informačných technológií umožnil vznik programových systémov schopných modelovať komplexné procesy súvisiace s požiarom, ktoré v súčasnosti dosahujú už významnú mieru spoľahlivosti a vierohodnosti. Motiváciou výskumu je nedostatok poznatkov a skúseností s paralelizáciou výpočtu takýchto simulácií pri modelovaní požiarov v priestoroch väčšieho rozsahu. Dizertačný výskum sa zameria na spôsoby paralelizácie, ktoré výpočet značne urýchľujú, ale ich vplyv na spoľahlivosť a presnosť nie je doposiaľ dostatočne preskúmaný. Očakávajú sa nové poznatky, ktoré budú aplikovateľné pri riešení praktických problémov požiarnej bezpečnosti stavieb a ochrany obyvateľstva. Výpočty sa budú realizovať na výkonnom klastri počítačov na ÚI SAV.
  2. Využitie vysokovýkonného počítania pre úlohy požiarnej bezpečnosti
    Vysokovýkonné počítačové systémy už v súčasnosti umožňujú riešiť úlohy, ktoré ešte pred nedávnym časom nebolo možné riešiť pre ich veľkú zložitosť a pamäťové nároky. K takýmto úlohám patria aj problémy počítačovej bezpečnosti v priestoroch veľkého rozsahu. Paralelizácia výpočtu simulácie je v takýchto prípadoch nevyhnutnosťou. Cieľom dizertačného výskumu je skúmať problémy súvisiace s paralelizáciou výpočtu simulácie na vysokovýkonných počítačových klastroch so zameraním na efektívnosť a spoľahlivosť výpočtu. Napriek naliehavosti a zvýšenom dopyte po získaní poznatkov o priebehu požiarov nejestvuje ešte v odbornej literatúre veľa prác z tejto oblasti. Očakávajú sa nové poznatky, ktoré budú aplikovateľné pri riešení praktických problémov požiarnej bezpečnosti stavieb a ochrany obyvateľstva. Výpočty sa budú realizovať na výkonnom klastri počítačov na ÚI SAV.

doc. Ing. Ladislav Hluchý, CSc. (Ladislav.Hluchy[at]savba.sk)

  1. Príspevok k spracovaniu rozsiahlych informačných zdrojov
    V súčasnosti je čoraz viac informácií dostupných v digitálnej forme. S rastom množstva informácií však dochádza aj k preťaženiu informáciami (information overload), ktoré však nevieme vhodne vytriediť, integrovať alebo vyhľadávať v nich. Najviac digitálnych dát je vytvorených človekom, napr. text, dokumenty, obrázky, video. S nástupom web 2.0 aplikácií, ako aj elektronizácie bankových alebo cestovných transakcií, je generované množstvo štruktúrovaných dát, ktoré obsahujú množstvo informácií, najmä o prepojeniach medzi objektmi reálneho sveta a digitálnymi objektmi. Tieto hodnotné informácie je však ťažké nájsť a vytriediť z množstva dostupných dát. Cieľom dizertačného projektu je návrh metód, prístupov a algoritmov, ktoré by to v čiastočnej miere umožnili. Dizertačný projekt sa bude zameriavať aj na analýzu, vytváranie a overenie metód a algoritmov na spracovanie informácií, ktoré sú schopné spracovať, manažovať, vyhľadávať a sprístupniť rozsiahle informačné zdroje.
  2. Sémantické vyhľadávanie pomocou dopytov tvorených kľúčovými slovami
    Školiteľ špecialista: RNDr. Marek Ciglan, PhD. (marek.ciglan[at]savba.sk)
    Súčasný web tvoria dokumenty, ktoré predstavujú neštruktúrované informácie v prirodzenom jazyku. Sémantický web je primárne tvorený metadátami, ktoré predstavujú štruktúrované informácie o obsahu, entitách, ich vlastnostiach a reláciách. Predmetom aktívneho výskumu je použitie prirodzeného jazyka na vyhľadávanie informácií zo sémantických dát. Snahou je možnosť použitia dopytov formulovaných pomocou kľúčových slov. Problém možno vnímať ako nadstavbu klasického vyhľadávania informácií (information retrieval) zo zbierky dokumentov. Avšak pokiaľ pri klasickom vyhľadávaní informácií je požadovaným výsledkom zoznam dokumentov, pri vyhľadávaní informácií zo sémantických dát je výstupom zoznam entít, zdrojov zo sémantickej bázy. Metódy vyhľadávania informácií je potrebné kombinovať s s prístupmi využívajúce štruktúru sémantických dát.
  3. Zabezpečenie spoľahlivosti digitálnych obvodov
    Školiteľ špecialista: Ing. Marcel Baláž, PhD. (marcel.balaz[at]savba.sk)
    Polovodičový priemysel sa vyznačuje rýchlym rozvojom, čo sa prejavuje neustálym zlepšovaním parametrov polovodičových zariadení. Tento trend má však negatívny vplyv na spoľahlivosť najmä zložitých systémov integrovaných na jednom čipe (systémy na čipe). Zabezpečenie spoľahlivosti týchto systémov v rámci digitálnych jadier predstavuje jednu z najdôležitejších výziev pri ich návrhu. Vhodné riešenie by malo umožniť dosiahnutie lepších parametrov spoľahlivosti či na úrovni systému na čipe, alebo na úrovni jadier. V súčasnosti však neexistujú metódy/postupy, ktoré by v uspokojivej miere dokázali tieto parametre digitálnych jadier zlepšiť. Dizertačná práca je zameraná na zabezpečenie spoľahlivosti systémov na čipe návrhom a overením nových metód a prístupov pre digitálne jadrá (napr. kombinačné, sekvenčné, riadiace obvody, procesory).

Ing. Milan Rusko, PhD. (rusko.ui[at]savba.sk)

  1. Nové metódy v spracovaní prirodzeného jazyka
    Téma sa zameriava na oblasť spracovania textov, dokumentov a webu. Cieľom je analyzovať, vytvoriť a overiť metódy a algoritmy na riešenie úloh extrakcie informácií, rozpoznávania názvoslovných entít ako aj spracovania dostupných zdrojov z webu a ich využitie v metódach štatistického spracovania prirodzeného jazyka. Je možné špecializovať sa na spracovanie slovenského alebo anglického jazyka prípadne na viac-jazyčné prístupy.
  2. Neurónové siete (Deep Neural Networks) v rozpoznávaní reči
    Uvedenie neurónových sietí typu Deep Neural Networks do systémov rozpoznávania reči podstatne zlepšilo spoľahlivosť rozpoznávačov a predovšetkým ich odolnosť voči zmenám v charakteristikách hlasu hovoriaceho a prenosového kanála. Doktorand vo svojej práci podá prehľad o tomto novom prístupe a jeho použití vo svete. Upraví existujúce rečové databázy vyvinuté na UI SAV do formy potrebnej pre tento typ prístupu, použije tieto databázy na na vývoj a trénovanie akustických modelov v slovenčine a porovná výsledky rozpoznávania s predošlým prístupom.
  3. Metódy narušenia overenia identity hovoriaceho podľa hlasu a ochrana proti nim
    Systémy automatického overenia identity hovoriaceho podľa hlasu môžu byť narušené s pomocou metód, ako napodobnenie hlasu, syntéza hlasu, špeciálnymi umelými signálmi a podobne. Práca podá prehľad súčasných prístupov k verifikácii hovoriaceho vo svete, ako aj metód narušenia tejto ochrany. Použije rečové syntetizátory vyvinuté na UI SAV na zistenie zraniteľnosti súčasných systémov verifikácie hovoriaceho voči takýmto útokom a pokúsi sa navrhnúť protiopatrenia proti nim.

Ing. Dinh Viet Tran, PhD. (viet.tran[at]savba.sk)

  1. Interoperabilita v cloudovom počítaní
    S pokrokom cloudových technológií sa ukázala potreba skúmať vývoj a nasadenie služieb a aplikácií v cloudovom prostredí. Motiváciou pre takýto vývoj a nasadenie boli ekonomické a technologické dôvody. Na strane ekonomickej cloudové počítanie môže poskytnúť významné šetrenie nákladov vzhľadom na zvýšené využívanie virtuálnych zdrojov. Ďalej cloudové počítanie umožňuje rýchle sprístupnenie služieb, čím sa zvyšuje efektívnosť práce používateľov, čo motivuje veľké firmy vytvárať svoj zisk z poskytnutých služieb. Avšak ekonomické záujmy poskytovateľov služieb majú snahu udržať si svoje vlastné proprietárne technológie, výsledkom čoho je „uzamknutie“ zákazníkov v používaní služieb len daného poskytovateľa. Hoci niekoľko štandardizácií a riešení sa v tejto oblasti objavilo, nepriniesli konkrétne komplexné riešenie pre vývoj služieb a ich nasadenie v cloudovej infraštruktúre typu IaaS. Preto z hľadiska univerzálnych cloudových používateľov je potrebný softvérový nástroj, ktorý pomôže vyriešiť uvedený problém. Cieľom dizertačnej práce je navrhnúť nový prístup, metódu a nástroje pre riešenie interoperability medzi rôznymi cloudovými infraštruktúrami.