Prejsť na obsah
Dianie na FIIT STU

Vážení kolegovia, milí študenti,

dovoľte mi prihovoriť sa Vám pri príležitosti 17. novembra, ktorý v histórii našej krajiny pripomína viaceré významné udalosti. To, že históriu si treba pripomínať, hovorí nielen známe „Historia magistra vitae“, ale aj skúsenosť každého z nás.

Medzinárodný deň študentstva bol ustanovený dva roky po hrozivých udalostiach z roku 1939, ktoré sa odohrali na území vtedajšieho Protektorátu Čiech a Moravy, na území okupovanom nacistickým Nemeckom. Okupantský režim potlačil pražské študentské demonštrácie pripomínajúce si 21. výročie vzniku samostatného Československa, pričom bol na mieste smrteľne zranený Václav Sedláček. Následkom strelného zranenia z demonštrácie asi o dva týždne podľahol aj študent medicíny Jan Opletal. Hitlerovský režim následne zatkol a popravil deväť študentských lídrov demonštrácie, uzavrel české vysoké školy a poslal 1800 študentov do koncentračných táborov. Z nich sa už nikdy domov nevrátilo 35 našich kolegov – študentov. Medzinárodný deň študentstva na pripomínanie si týchto udalostí vyhlásila v Londýne v roku 1941 Medzinárodná študentská rada.

17. november sa však v našej histórii a pamäti viac spája s rokom 1989. Nežná revolúcia v tomto zlomovom roku našťastie v našich končinách prebehla bez smrteľného prelievania krvi. Jej predzvesťou bola Sviečková manifestácia z 25. marca 1988, ktorá požadovala náboženské slobody a dodržiavanie ľudských práv. Udalosti okolo pádu komunistami ovládaného režimu v ČSSR, ktorými sme sa pripojili k meniacim sa režimom v strednej a východnej Európe, sa však tiež spájajú s rokom 1939. Ich spúšťačom totiž bola pietna pripomienka 50. výročia smrti už spomínaného Jana Opletala v Prahe 17. novembra 1989. Táto spomienka vyústila k pochodom študentov hlavným mestom Československa. Demonštráciu násilne ukončili silové zložky socialistického štátu, ktoré pri svojom zákroku zranili stovky účastníkov, našťastie nikto neprišiel o život (správa o smrti jedného študenta sa ukázala ako nepravdivá). Vďaka odvahe aktérov Novembra ‘89, ktorými boli aj študenti a akademici, celospoločenské dianie najbližších dní vyvrcholilo pádom totalitnej vládnej moci, ktorá sa 40 rokov snažila ľuďom diktovať, čo si majú myslieť, ako majú konať, čo majú hovoriť. Spoločenské zriadenie sa našťastie zmenilo zo socialistického na demokratické a dnes si môžeme užívať slobodu a pluralitu názorov.

Jedným z výdobytkov Novembra ‘89 sú aj akademické práva a slobody, ktoré dnes považujeme za samozrejmé a ktoré boli zavedené s cieľom chrániť akademickú pôdu pred vplyvom politikov.

Členovia akademickej obce získali slobodu vedeckého bádania ako aj slobodu filozofických názorov a náboženského vyznania. Demokratizácia a sloboda názorov na akademickej pôde priniesli aj akademickú samosprávu, a to na úrovni fakúlt ako aj na úrovni vysokej školy ako celku. Vznikli tak univerzitné i fakultné akademické senáty. Do zákona o vysokých školách pribudla vďaka zmene režimu aj nedotknuteľnosť akademickej pôdy, čo znamená, že orgánom činným v trestnom konaní musí vstup na ňu umožniť rektor, prorektor alebo dekan.

Na akademickej pôde bola tiež zakázaná činnosť politických strán. Tieto veci je dôležité si pripomínať aj dnes, v časoch, kedy sa vyvíja tlak na zmeny v usporiadaní akademickej samosprávy a tieto sa navyše pripravujú v režime „o nás bez nás“.

Tlak na kvalitu vysokého školstva je legitímnou spoločenskou požiadavkou, avšak skvalitnenie sa nemá realizovať formou zrušenia výdobytkov Novembra ‘89, ale podporou kvality namiesto kvantity.

Spoločne musíme chcieť a aj urobiť ťažké rozhodnutia a reálne kroky k zlepšeniu kvality vysokého školstva na Slovensku, ale musíme odmietnuť populizmus a nátlakové prostriedky.

Významné udalosti Novembra ‘89 je dôležité si pripomínať a uvedomovať si aj v dnešnej dobe význam slobody a demokracie, význam toho, že môžem bez perzekúcie vyjadriť svoj názor, že môžem voliť podľa seba a z viacerých možností, že sa môžem angažovať a študovať bez potreby príslušnosti k tomu jednému vnútenému „správnemu“ názoru, strane, prúdu. Za to všetko vďačíme minulým generáciám, ktoré nám slobodu a demokraciu vybojovali. No na druhej strane za slobodu musíme zápasiť dnes a denne, pretože skĺznuť k totalite a nemožnosti povedať, čo si úprimne myslím, je možné aj dnes.

Žiadny názor nesmie byť potláčaný, rovnako zaň nesmú byť ľudia perzekvovaní, ako to, žiaľ, vidíme dnes, napríklad na niektorých univerzitách v zahraničí, kedy sú akademici-odborníci vyhadzovaní za ich názor na dianie v spoločnosti. Toto je predsa charakteristika totality. Je zároveň dôležité, že demokracia ako vláda ľudu funguje podľa dohodnutých pravidiel a mantinelov, že vládu realizujú občania cez svojich volených zástupcov napr. v parlamente a že ani vláda nemôže robiť čokoľvek. To, že všetci ľudia v akýchkoľvek sú pozíciách majú kvôli, resp. vďaka, zákonom a pravidlám nastavené limity, na ktorých sme sa spoločne dohodli, je zárukou, že neskĺzneme do anarchie a bezprávia. A je to tak správne, pretože v anarchii trpia tí najslabší.

Vážení kolegovia, milí študenti,

dovoľte mi pri tejto príležitosti pripomenúť aj to, že tento rok oslavujeme 17 rokov od založenia našej fakulty. FIIT STU vtedy vznikla odlúčením sa Katedry informatiky a výpočtovej techniky od Fakulty elektrotechniky a informatiky STU. Proces to bol neľahký. Som presvedčený, že je vždy dôležité si pripomínať naše korene, aby sme nezabudli odkiaľ prichádzame, aby sme so všetkou pokorou a trpezlivosťou kráčali dopredu a v žiadnom prípade sa neznižovali k akémukoľvek povýšenectvu.

Dnes máme vďaka našim predchodcom samostatnú fakultu, ktorá je jedinou čisto informatickou fakultou na Slovensku. Máme jednu z najmodernejších budov v rámci súčasného slovenského školstva, máme adekvátne vybavenie pre výučbu a výskum v našich oblastiach pôsobenia.

No tým najdôležitejším boli, sú a budú vždy ľudia – akademickí i neakademickí zamestnanci fakulty a študenti.

Každého jedného si veľmi vážim a teším sa z jeho úspechov – osobných i pracovných, na národnej či medzinárodnej pôde. Naozaj je veľkou radosťou a hrdosťou vidieť inovácie a kvalitné výsledky našich študentov a pracovníkov fakulty či už vo vzdelávaní alebo vo výskume, zvlášť v dnešnej pohnutej dobe, kedy pracujeme a vzdelávame sa dištančne.

Ku všetkým úspechom Vám, kolegovia, blahoželám a ďakujem za ne. Ďakujem za Vás, ďakujem za všetko, čo robíte pre budúce generácie informatikov na Slovensku.

S úctou,
Ivan Kotuliak