Príhovor prednesený na Slávnostnom zhromaždení pri príležitosti zriadenia Fakulty informatiky a informačných technológií
30. 9. 2003
prof. Ing. Norbert Frištacký, PhD.
Vážené dámy a vážení páni!
Dovoľte mi, aby som vo svojom príhovore pri príležitosti otvorenia novej Fakulty informatiky a informačných technológií, načrel aj do vzdialenejšej minulosti a do historických okolností od začiatkov využívania a rozvoja výpočtovej techniky na Slovensku, v prostredí ktorých študijné programy, odbor a výskum venovaný informatike vznikli a postupne sa rozvinuli do dnešnej podoby. V tomto príhovore sa budem venovať historickým míľnikom v rozvoji Informatiky a výpočtovej techniky a charakteristikou tohto rozvoja až do dnešných dní.
Začiatky rozvoja výučby predmetov základov a teórie číslicových zariadení, výpočtových systémov a výpočtovej techniky na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave siahajú do konca 50-tych rokov, keď 1. septembra 1959 bola zriadená na fakulte Katedra automatizácie a regulácie a neskoršie aj študijný odbor Technická kybernetika, vedené prof. Miroslavom Šalamonom. Boli to práve prednášky z vybraných kapitol z výpočtovej techniky v dvojsemestrálnom nadstavbovom štúdiu v r. 1960, ktoré bolo venované automatizačnej technike a najmä prednášky, už v špecializovanom prvom behu nadstavbového štúdia, matematických strojov, kde prednášal aj Dr. František Svoboda, jeden z členov pražskej školy vedy o počítačoch a výpočtovej technike, vedenej doc. Dr. Antonínom Svobodom, ktorá vyvinula počítač SAPO a neskoršie EPOS a zaznamenala značné úspechy vo vede a stavbe počítačov. V tomto období sme na fakulte vypracovali objednávku elektrónkového počítača URAL2 a následne v r. 1962 vznikol samostatný útvar Počítačové stredisko, ako prvé pracovisko tohto typu s prevádzkou prvého prvogeneračného počítača URAL2 na Slovensku, vtedy najvýkonnejšieho počítača v Československu. Prípravou a vedením Počítačového strediska bol poverený prof. Ladislav Gvozdják, ktorý sa predtým angažoval na rozvoji rádioelektroniky na fakulte a na Slovensku.
Z Počítačového strediska 22. apríla 1964 vznikla pod vedením prof. Gvozdjáka Katedra matematických strojov, ako prvá samostatná špecializovaná katedra na vysokých školách v celej bývalej Československej republike, zameraná na počítače a výpočtové systémy a postupne vybavovaná počítačmi Minsk22, MSP-2A, LGP 30, Minsk32, výkonným analógovým počítačom AP3 a malou analógovou výpočtovou technikou pre pedagogické účely. Katedra mala okolo 50 pracovníkov. Popri riešení rozmanitých praktických úloh v oblasti začiatočných aplikácií počítačov, šírenia znalostí z novej oblasti a vedeckovýskumnej činnosti v smeroch zdokonalenia technických a programových prostriedkov vtedajších číslicových a analógových zariadení a automatizácie programovania, vytvorila a zabezpečovala v rokoch 1967 až 1973 výučbu predmetov Programovanie a Základy samočinných počítačov pre všetkých študentov fakulty a niektoré špeciálne predmety a vedenie diplomových prác v študijnom odbore Technická kybernetika. V tomto odbore vzniklo začiatkom ak. r. 1970/71 osobitné zameranie Matematické stroje. Pokiaľ si pamätám, tak Katedra matematických strojov musela vyvíjať veľké úsilie, aby dosiahla vytvorenie tohto zamerania. Rodilo sa dosť ťažko. Na katedre vtedy začali svoju vedecko-pedagogickú dráhu prof. Ľudovít Molnár, ktorý stál pri zrode výučby a výskumu v oblasti programových systémov, ďalej prof. Pavol Horváth a ďalšie osobnosti (Ing. Ladislav Odstrčil, doc. Alexander Haas, doc. Ružena Apalovičová, RNDr. Valéria Sirotová-Šimáková a Ing. Ján Borsuk), ktoré neskôr aktívne pôsobili vo výučbe v študijnom odbore Elektronické počítače. Viacerí členovia katedry pôsobili neskôr na Katedre kybernetiky a na rôznych mimoškolských inštitúciách zameraných na využitie výpočtovej techniky. Na KMS začínal aj prof. Ivan Plander ako externý prednášateľ predmetu Analógové počítače.
Z pozície prvotného postavenia vo výpočtovej technike sa katedra stala prirodzeným generujúcim pracoviskom, ktoré dotovalo pracovníkmi a prvými skúsenosťami novovznikajúce špecializované inštitúcie na Slovensku. Medzi najdôležitejšie patrili Výpočtové centrum programu Organizácie spojených národov a Oblastné výpočtové stredisko vysokých škôl v Bratislave s počítačovým komplexom firmy Siemens. Externým riaditeľom tohto strediska sa stal prof. Gvozdják.
Modelovaniu a simulácií a riadeniu procesov počítačmi v reálnom čase, ako aj teórií a metodike návrhu číslicových zariadení, sa v tom čase venovala pozornosť vo výskume i v pedagogike aj na Katedre automatizácie a regulácie, v skupinách doc. Štefana Neuschla a prof. Norberta Frištackého. Pre zaujímavosť, tu sa už v r. 1963 začal prednášať predmet Logické obvody, ktorý bol prvým špecializovaným predmetom v oblasti systematického návrhu číslicových zariadení a pre ktorý boli vypracované prvé skriptá a neskoršie prvá celoštátna učebnica na vysokých školách v Československu. Výskum v tejto oblasti sa viedol v priamej spolupráci s Výskumným ústavom Křižík Karlín, Praha.
Vývoj pedagogicko-vedeckej aktivity na Katedre matematických strojov a tiež na Katedre automatizácie a regulácie viedol najmä vďaka úsiliu doc. Neuschla k vytvoreniu nového študijného odboru Elektronické počítače na fakulte a 1. septembra 1973 aj k vzniku Katedry počítačov, obsahom a štruktúrou prispôsobenej tomuto študijnému odboru. Vedúcim katedry bol menovaný doc. Neuschl. Vznik tejto katedry sa udial na pozadí rozpadu Katedry matematických strojov na dve nové katedry: Katedru počítačov a Katedru kybernetiky so širšou náplňou vedenou prof. Gvozdjákom. Pri hodnotení vývoja, s odstupom času, osobne sa domnievam, že aj keď vznik Katedry počítačov s danou koncepciou bol jednoznačne pozitívnym činom, vytvorenie Katedry kybernetiky s celoškolským pôsobením nebolo šťastným riešením. Napokon to ukázal aj čas. V tom období, ako sa domnievam, išlo o riešenie prepotrebných síl, a to určite neprispelo k rozvoju pedagogiky ani výskumu v danej oblasti.
Katedra počítačov prebrala druhogeneračný počítač MINSK32, analógový počítač AP-3M a mala treťogeneračný počítač EC 1021 československej výroby. Pracovala teda s prostriedkami, ktoré boli v tom čase v porovnaní so známymi vysokými školami v západnej Európe viac ako skromné. Na katedru pri jej vzniku prešla skupina prof. Norberta Frištackého, tvorená neskoršie menovanými docentmi Jozefom Hlavatým a Milanom Kolesárom. Katedra prevádzkovala zároveň aj výpočtové stredisko fakulty. Viedol ho prof. Pavol Horváth, dnešný riaditeľ Centra výpočtovej techniky na STU. Toto stredisko sa potom od 1. októbra 1978 osamostatnilo, a vytvorilo tak jadro celoškolského Ústavu výpočtovej techniky.
V r. 1977 z dôvodu prechodnej zmeny zamestnania vedúceho katedry doc. Neuschla, vedením bol poverený a neskoršie vedúcim katedry menovaný prof. Norbert Frištacký. Túto funkciu vykonával až do r. 1990, kedy bol zvolený za rektora SVŠT.
Koncepcia nového študijného odboru Elektronické počítače bola vytvorená na katedre samostatne a spočívala na pomerne tuhom prepojení dvoch zložiek implementácie výpočtových procesov a systémov kompletného výpočtového systému: štruktúrne orientovaných hardvérových a softvérových prostriedkov. Vychádzalo sa z koncepcie, že absolvent 5-ročného inžinierskeho štúdia v danom odbore má mať schopnosť rozumieť a tvorivo konštruktívne riešiť problémy spracovania informácie v obidvoch formách implementácie na všetkých informatických hierarchických úrovniach výpočtových procesov a systémov alebo prinajmenšom pri špecializovaní sa na jednu z oblastí, má sa vedieť orientovať aj v tej druhej tak, aby vedel úspešne spolupracovať v tíme na všetkých úrovniach systému spracovania informácie a do istej miery rozumel aj implementácií v elektronickej realizačnej báze. Pritom sa pri výučbe prešlo na orientáciu na výpočtové systémy 3. generácie s dôrazom na všetky atribúty tejto generácie.
Absolventi odboru Elektronické počítače predstavovali aj čerstvú posilu personálneho obsadenia katedry a mnohých vedeckovýskumných a vývojových inštitúcií, ako aj pracovísk SAV a priamo sa podieľali na výskume, vývoji a výrobe prostriedkov výpočtovej techniky na Slovensku. Išlo napríklad o tvorbu a výrobu výpočtového systému počítača RPP-16, prvého slovenského počítača vyvinutého na ÚTK SAV, a na vývoji a výrobe počítačov programu SMEP vo VÚVT v Žiline a neskoršie vo výrobe počítačov tejto rodiny v ZVT v Banskej Bystrici. Viacerí z absolventov sa stali docentmi a profesormi Katedry informatiky a výpočtovej techniky na STU, ale aj na katedrách iných vysokých škôl na Slovensku.
Podľa spomenutej koncepcie sme spracovali študijné plány a detailné osnovy jednotlivých predmetov a postupne sme zavádzali do výučby aj rad nových, resp. inovovaných predmetov z oblasti teórie a tvorby programov, systémových programov a operačných systémov, ako aj analýzy a návrhy architektúr počítačov, počítačových sietí a ich častí. Dnes môžem konštatovať, že i v podmienkach, v ktorých sme na začiatku vzniku Katedry počítačov pracovali a ktoré možno prinajmenšom označiť za veľmi skromné až zlé, dokázali sme našu vedecko-pedagogickú aktivitu a jej výsledky doviesť a vyzdvihnúť na pomerne vysokú úroveň, ktorá bola uznaná vo vtedajšej komunite odborných katedier a tiež komunitami iných katedier z iných odborov v Čechách i na Slovensku. Katedry, pokrývajúce študijný odbor alebo predmety z danej odbornej oblasti najmä na Slovensku, priamo čerpali z našich skúseností, poznatkov a výsledkov vo vede a vo výučbe. Môžem tiež konštatovať, že sme boli uznaní aj inštitúciami, s ktorými sme si vytvorili kontakty doma i v zahraničí, v bývalom sovietskom bloku, ale aj v západnej Európe, napríklad vo Veľkej Británii a Holandsku. Svedčia o tom viaceré pozvania na prednášky a hosťujúce pobyty v zahraničí.
Takéto uznanie nám umožnilo veľmi závažne pozitívne ovplyvniť obsah študijného odboru Elektronické počítače, ktorý bol postupne tvrdo unifikovaný v rámci takmer permanentnej "prestavby štúdia" v ČSSR.
Spomenutá štátom vynútená prestavba vytvorila síce istú platformu na výmenu názorov a skúseností medzi zainteresovanými katedrami, čo považujem za istý pozitívny moment, aj keď mnohých z nás zúčastnených skutočne unavoval neustály boj o presadenie predmetov a ich hodín a celého radu prirodzených požiadaviek. Predpisovala však tvrdý, neflexibilný systém vyznačujúci sa doslova nanútenými predmetmi, systém tvrdo prenikajúci až do unifikácie vedeckých odborov a vtedajšieho ašpirantského štúdia. Takýto systém sa iba ťažko prispôsoboval potrebám spádových regiónov vysokých škôl, a najmä potrebnej a napokon aj neodmysliteľnej vedeckej a odbornej špecializácii. Ako to však v živote býva, v konečnom dôsledku sa zvláštnosti a jedinečnosť osobností individuálne, aspoň čiastočne, presadzovala i v tomto neflexibilnom systéme. Vývoj viedol k prirodzenému obchádzaniu prestavbou predpísaných noriem, ale, bohužiaľ, aj k vytváraniu často zbytočných separovaných medziodborových a smerových štúdií. Celkovo mala tzv. prestavba štúdia silno negatívny, a možno povedať, brzdiaci vplyv na rozvoj nášho odboru.
Na začiatku 80-tych rokov sme na základe viacročných skúseností vo výučbe a tradície katedry samostatne pripravili a prepašovali aj do celoštátnych, vtedy už unifikovaných plánov a osnov študijného odboru, rad predmetov a to predmety: Prekladače, Vypočítateľnosť a programovanie, Databázové systémy Modelovanie a simulácia, Stavba počítačov, Spoľahlivosť a diagnostika a niektoré ďalšie alternujúce predmety, ktoré boli už nad rámec oficiálnej celoštátnej štruktúry odboru. V r. 1984 sme vyučovali 21 špeciálnych predmetov z rozličných oblastí priamo v študijnom odbore a 7 predmetov na iných odboroch.
Od konca 70-tych rokov dochádzalo postupne ku kvalitatívnym zmenám vo vybavení a používaní výpočtových systémov. Popri počítači EC1021sa na katedre začalo pracovať s minipočítačmi typu SM, klonmi SM3 a SM4. Postavili sme a začali využívať terminálovú sieť, pripojenú na minipočítač SM-4/20, s terminálmi SM-7202, aj keď treba povedať, že ich prevádzka vyžadovala pri veľkej poruchovosti značné úsilie. Na katedre vzniklo a budovalo sa Experimentálne laboratórium mikroprocesorových systémov s vývojovým návrhovým systémom pre mikropočítače firmy Texas Instruments a neskoršie s prvým osobným počítačom IBM PC/XT priamo od firmy IBM. Tieto kvalitatívne zmeny vo vybavení katedry zohrali výrazne pozitívnu úlohu pri rozvoji výučby v študijnom odbore, a to ako v oblasti prednášok, najmä však laboratórnych cvičení. Laboratórium do veľkej miery uľahčilo získavanie skúseností s mikropočítačmi, čo sa odrazilo vo výučbe, v odbornej činnosti i vo výskume v oblasti mikropočítačov na katedre, a domnievam sa, že aj na celej fakulte. Interaktívny prístup k počítaču cez terminálovú sieť a práca s mikropočítačmi predstavovali istý prelom v metodike výučby v prednáškach a najmä v cvičeniach, tiež v prácach ŠVOČ a v diplomových prácach a vo vedecko-pedagogickej práci vôbec. Na katedre sa v týchto rokoch vytvorila štruktúra s oddeleniami Technické prostriedky, Programovacie prostriedky a Organizácia technických a výpočtových prostriedkov.
Od ak. r. 1982/83 sme zaviedli v 5. ročníku študijného odboru Elektronické počítače výberové alternatívne predmety so zameraním na umelú inteligenciu, mikropočítače a systémy počítačovej grafiky, v ďalších rokoch sme ich rozvinuli do šiestich výberových špeciálnych predmetov. Tento čin predstavoval ďalší kvalitatívny skok vo výučbe odboru. V týchto rokoch katedra vypracovala aj návrh a následne aj realizáciu medziodborového štúdia Biokybernetika pod gestorstvom doc. Neuschla a v spolupráci s Katedrou mikroelektroniky skupinové štúdium Návrh integrovaných obvodov, zo strany KP pod gestorstvom prof. Frištackého.
Pri tejto príležitosti treba spomenúť, že popri vlastnom študijnom odbore sme viedli prednášky a cvičenia v iných študijných odboroch a to v témach Logické obvody, Logické riadenie procesov, Počítače v telekomunikačných systémoch, Modelovanie a návrh prístrojov pomocou počítača a v ďalších témach. Okrem toho sme už od r. 1973 viedli viacero vtedajších, až dvojročných postgraduálnych štúdií. Niektoré z nich boli viackrát opakované. Väčšina predmetov študijného odboru, a tiež postgraduálnych štúdií bola pokrytá skriptami a vlastnými knižnými učebnicami. Významné príspevky do rozvoja študijného odboru Elektronické počítače pramenili vo vedeckovýskumnej činnosti skupín a pracovníkov katedry v oblasti základného a aplikovaného výskumu, výsledkom ktorej je relatívne veľký počet publikácií všetkého druhu v oblasti informatiky a výpočtovej techniky a viacero realizovaných projektov. Pracovníci prof. Molnár, prof. Frištacký a prof. Šafařík sa zúčastňovali aj na práci v odborných komisiách RVHP ustanovených pre projekt Systémov malých počítačov (SMEP) a ich sietí.
Od r. 1970 do 1990 pracovníci Katedry počítačov publikovali viacej ako 615 článkov a získali 9 patentov. Vo výsledku vedeckovýskumnej činnosti, v základnom a aplikovanom výskume sa na katedre od r. 1970 spracovalo 19 kandidátskych dizertácií, jedna DrSc. dizertácia a 74 oponovaných výskumných správ. Základný výskum v 70-tych a 80-tych rokoch sa sústreďoval najmä na metódy syntézy programov, metódy a prostriedky simulácie, prostriedky umelej inteligencie, návrhu, diagnostiky a testovania digitálnych systémov a logické riadenie procesov.
Medzi publikáciami od r. 1970 možno nájsť 15 monografií a viaceré stredoškolské učebnice autorov alebo spoluautorov z katedry. Niektoré z kníh dostali ocenenie Slovenského literárneho fondu, Českej matice technickej a vydavateľstiev. {Uvediem najvýznamnejšie z nich vydané ako vysokoškolské učebnice. Sú to: Programovanie pre číslicové počítače (ALFA 1977), Logické procesory (SNTL 1981), Logické systémy (ALFA, SNTL 1986, 1990), Počítače a programovanie (ALFA, SNTL 1985), Programovanie v jazyku pascal (ALFA, SNTL 1987), Gramatiky a jazyky (ALFA, SNTL 1987), Modelovanie a simulácia (ALFA, SNTL 1988), ako aj pripravila sa učebnica - monografia Číslicové počítače, vydaná v nakladateľstve ALFA 1993.} Pracovníci katedry napísali celkovo 108 skrípt pre študijný odbor a pre bývalé postgraduálne štúdiá. Katedra odborne viedla a aj organizovala viaceré vedecké konferencie, a to "Počítače" v rokoch 1984, 1987 a 1989 a "Mikrosystém" v rokoch 1984, 1986, 1988, 1990 a 1992. V 80-tych rokoch aktívne priamo spolupracovala a prispievala pri realizácii medzinárodných letných škôl Počítače ako predmet a prostriedok výučby na vysokých školách.
V prostredí katedry sa vypracovalo viacero vedecko-pedagogických osobností uznaných nielen v štátoch bývalej ČSFR, ale aj v zahraničí. Na katedre boli menovaní dvaja profesori (Ľudovít Molnár, Norbert Frištacký) a menovaní, resp. sa habilitovali, docenti Štefan Neuschl, Jozef Hlavatý, Milan Kolesár, Pavol Návrat, Jiří Šafařík, Ladislav Hudec, Ľubomír Harach, Ivan Burger ml., Margareta Kotočová, Ružena Apalovičová, Jana Minárová, František Zboray, Vladimír Vojtek, Tibor Krajčovič, Mária Bieliková, Pavel Čičák, Martin Šperka a Alexander Haas, z ktorých Pavol Návrat, Jiří Šafařík, Milan Kolesár a Vladimír Vojtek sú dnes profesori.
Rok 1989 naštartoval nové, osobitne významné obdobie. Za významný míľnik vo vývoji katedry a študijného odboru možno považovať rok 1990. Pracovníkom katedry a vtedajším vedeckým ašpirantom katedry sa podstatne zlepšili možnosti prístupu k informáciám, najmä však k priamym kontaktom s univerzitami a inými inštitúciami v štátoch Európskej únie a v iných vyspelých krajinách. Roku 1990 bol zvolený prof. Frištacký za rektora SVŠT a prof. Molnár za dekana fakulty. Na fakulte sa začala transformácia štúdia, v roku 1991 bol založený študijný odbor Informatika so zameraniami Softvérové inžinierstvo a výpočtová technika a Telekomunikácie. Na vedení študijného odboru sa začala podieľať aj Katedra telekomunikácií. Došlo k prepracovaniu koncepcie i náplne študijného odboru a do odboru boli zahrnuté i disciplíny z oblasti telekomunikácií. Katedra počítačov sa premenovala na Katedru informatiky a výpočtovej techniky a fakulta začala používať názov Fakulta elektrotechniky a informatiky. Odbor poskytol študentom podstatne väčšiu voľnosť výberu predmetov. Tento prístup však pri náraste rozsahu informatiky nezohľadňoval vznik jej jednotlivých disciplín. Toto poznanie viedlo k úprave štúdia v odbore na výberové bloky orientované na Softvérové inžinierstvo, Počítačové systémy a siete a Telekomunikácie.
Ďalším historickým míľnikom odboru bol ak. r. 1994/95, keď sme prešli na dvojstupňový kreditový systém štúdia s bakalárskym a inžinierskym stupňom. Vytvorenie tohto systému viedlo postupne k nevyhnutnej rekonštrukcii študijného odboru najmä smerom k zabezpečeniu samostatnej práce študentov v rôznych typoch projektov, vrátane tímových projektov. Niektoré úpravy boli motivované aj úspešnou akreditáciou študijného odboru Informatika medzinárodnou organizáciou IEE, ktorá vykonáva akreditáciu aj mimo Veľkej Británie. Od roku 1999 je udeľovaný titul Bc. na úrovni britského BEng. a titul Ing. na úrovni MEng., čím sa dosiahnuté vzdelanie absolventov fakulty uznáva vo vyspelých európskych krajinách, v USA, na Novom Zélande a Austrálii. Pôvodná akreditácia do ak. r. 2001/02 bola v roku 2001 predĺžená. Katedra sa významne podieľala na zavedení štúdia v anglickom jazyku a jej pracovníci v ňom pôsobia aj dnes. Takisto pracovníci katedry dodnes garantujú kurzy BEST Summer School, na ktorých sa zúčastňujú študenti z mnohých európskych univerzít. Kým v minulosti študenti prácami vytvorenými na katedre získavali popredné umiestnenia na celoštátnych súťažiach ŠVOČ, v súčasnosti sú to ocenenia z medzinárodných celosvetových konferencií a súťaží. Ide najmä o ocenenia z programátorskej súťaže ACM International Collegiate Programming Contest, ale najmä dve štvrté a jedno tretie miesto v celosvetovej súťaži International Design Competition usporadúvanej organizáciou IEEE Computer Society od roku 2000. Na vedení CS IEEE súťaže má veľkú zásluhu doc. Mária Bieliková a doc. Tibor Krajčovič.
V oblasti vedeckej spolupráce má katedra popri partnerských katedrách a iných významných vedeckých a odborných pracoviskách štátneho a súkromného sektora na Slovensku a v Česku veľmi úzke kontakty aj s mnohými univerzitami v Európe. Katedra garantuje činnosť regionálneho centra CISCO akadémie. Z týchto kontaktov sa podarilo postupne zlepšovať aj materiálne vybavenie katedry, vrátane katedrovej počítačovej siete vybudovanej krátko po roku 1990.
Napriek pomerne vážnemu problému nedostatku pracovníkov katedry v minulých rokoch sa pozoruhodne rozvíjala vedecká aktivita. Pracovníci katedry získali viaceré ocenenia domácich a zahraničných inštitúcií. Osobitne významný sa stal rok 1997, keď IEEE Computer Society za celoživotnú prácu v informatike a výpočtovej technike udelila prof. Frištackému titul Computer Pioneer a k nemu patriacu medailu Charlesa Babbagea. Prof. Molnár bol zvolený za predsedu komisie pre vzdelávanie UNESCO, prof. Návrat je dnes predsedom Akreditačnej komisie vlády SR. Po roku 1989 pracovníci katedry získali 20 národných grantov, zúčastnili sa na riešení medzinárodných projektov v rámci programov TEMPUS, UNESCO, OPERNICUS, CEEPUS a PHARE. Po roku 1990 napísali 23 učebníc a skrípt, 162 článkov v domácich a zahraničných vedeckých a odborných časopisoch, 392 príspevkov na domácich a medzinárodných konferenciách a seminároch a získali jeden patent za vynález. Kolektív katedry sa autorsky podieľa na tvorbe informatickej tématiky unikátnej Encyklopédie Beliany. Bolo obhájených 13 dizertačných prác a 7 docentských habilitácií.
Osobitne treba vyzdvihnúť angažovanosť pracovníkov katedry pri ďalšej prestavbe štúdia na trojročné bakalárske a dvojročné inžinierske štúdium. Pracovníci katedry sa rozhodujúcou mierou podieľali na tvorbe sústavy informatických študijných programov a k nim patriacich dokumentov od bakalárskeho až po doktorandské štúdium. Už dnes sú akreditované dva bakalárske študijné programy Počítačové systémy a siete a Informatika, tri študijné programy inžinierskeho štúdia Počítačové systémy a siete, Softvérové inžinierstvo a Informačné systémy a štyri študijné programy doktorandského štúdia.
Záverom mi dovoľte uviesť ešte niekoľko myšlienok. Obdobie, ktorým sme od prvých zárodkov študijného odboru Elektronické počítače do roku 1989 prešli, bolo obdobím, ktoré bolo silno poznačené porušením kontinuity spoločenského a hospodárskeho vývoja a jeho vytrhnutím z európskeho kontextu; bolo charakteristické všade siahajúcim centralistickým i lokálnym dirigizmom, so silnými obmedzeniami v personálnej práci a s masívnou medzinárodnou izoláciou v oblasti vedy a najmä technológií od sveta, v ktorom sa vrcholná veda a technológia prevažne rodili. Muselo to celkovo negatívne ovplyvniť naše možnosti a vývoj najmä v oblasti vedy a technológie nami sledovanej, ktorá práve od rokov 70-tych zaznamenala spolu s elektronikou priam závratný rozvoj. Napríklad v tomto období sme na katedre nezávisle od iných objavili významnú architektúru SIPO (Single Instruction - Parallel Operation), dnes označovanú ako architektúru typu VLIW a hojne používanú najmä vo vnorených systémoch, a to najmä na super veľkých integrovaných obvodoch SoC. Všetky prezentované fakty a najmä dosiahnuté výsledky, potvrdzujú vysokú odbornú úroveň terajších pracovníkov katedry a poskytujú záruku, že na novej Fakulte informatiky a informačných technológií dokážu ako jej jadro ďalej zvyšovať latku kvality vzdelávania a vedeckého výskumu.
Po roku 1989 sme sa začali otvárať svetu a začleňovať sa najmä do európskej akademickej a vedeckej komunity a vstúpili sme do mnohých medzinárodných aktivít, napr. do medzinárodných komitétov, pracovných skupín, programových výborov vedeckých konferencií v rámci organizácií IEEE IEE a IFIF a ACM (SIG MOD) Pravda, predchádzajúci vývoj, celkovo neefektívny rozvoj ekonomiky a zanedbávania vedy a školstva v dlhšom časovom intervale nás, ako aj iné vysokoškolské inštitúcie, postavilo pred mnoho brzdiacich problémov, ktoré sú nám všetkým veľmi dobre známe. Osobne verím, že ich časom prekonáme. Domnievam sa, že ak nechceme, aby sa naše univerzity zaradili v Európe medzi tie horšie, budeme ich musieť prekonať.
Verím že rozvoj novej fakulty, ktorú práva otvárame výrazne prispeje k rozšíreniu a modernizácií programového záberu, ako aj ku hĺbke poznania v oblasti vedy a technológií tak prepotrebných pre ďalší rozvoj Slovenska.
