Prejsť na obsah
Dianie na FIIT STU

Pozvánka

na seminár prezentácie dizertačných prác
na Ústave počítačových systémov a sietí FIIT STU v Bratislave

20. augusta 2015 (štvrtok)
zasadačka 5.08 na 5. NP
FIIT STU v Bratislave na Ilkovičovej 2 (v Mlynskej doline)

9.30 hod.
Ing. Ján Murányi: Optimalizácia multimediálnych tokov vo viaccestných sieťach

Abstrakt:
Práca sa zaoberá rozkladaním prevádzky na základe záťaže a kvality multimediálnych relácií vo viac-cestných VoIP sieťach. V práci uvádzame prehľad problematiky manažmentu multimediálnych relácií, základného konceptu nástroja SIP Single Port a problematiky vyhodnocovania kvality multimediálnych relácií. Následne práca pojednáva o základoch použitej metodológie, o problémoch batohov. Práca formuluje problém v oblasti doručovania multimediálnych dát, kde ich doručovanie prostredníctvom viac-cestných sietí naráža na limity súčasných techník. Na vyriešenie formulovaného problému navrhujeme zavedenie novej ASM architektúry, ktorá nám umožňuje kontrolu nad sieťou "zhora" v kontraste so štandardným prístupom ku kontrole "zdola", kedy je sieť kontrolovaná smerovacími protokolmi. Pomocou teórie grafov vytvoríme model ASM architektúry, ktorý transformujeme na upravenú modifikáciu úlohy problému batohov RLSASMKP. Vyriešením tejto úlohy navrhnutým algoritmom získame optimálne priradenie multimediálnych relácií k linkám, kedy je prevádzka rozložená na základe záťaže siete a kvality relácií. Práca opisuje experimentálnu topológiu, pomocou ktorej úspešne verifikujeme jednotlivé súčasti ASM architektúry a algoritmus na riešenie RLSASMKP úlohy.

10.15 hod.
Ing. Roman Broniš: Prenos údajov v architektúre HBB-Next

Abstrakt:
Hybridná televízia dopĺňa digitálnu televíziu o interaktívne aplikácie. Platforma HBB-Next pre tieto aplikácie vytvára dodatočnú architektúru, ktorá obohacuje ich funkcionalitu. Architektúra HBB-Next vyžaduje pripojenie terminálu k počítačovej sieti. Cieľom tejto práce je zmeniť architektúru HBB-Next tak, aby umožňovala aplikáciám prenos IP údajov. Ako riešenie sme navrhli nový uzol architektúry HBB-Next -- uzol Application Data Handler (ADH) a komunikačné protokoly ADH Control Protocol (ADHCP) a Hybrid Encapsulation Protocol (HEP). Tie zabezpečujú prenos IP údajov od aplikácií, cez uzol ADH až k terminálom. Model komunikácie navrhnutých protokolov sme implementovali pomocou Stochastických Petriho sietí (SPN) a v sieťovom simulátore ns2. Výsledky simulácií SPN a ns2 sme porovnali, pre overenie správnosti návrhu. Výsledky sme porovnali aj s existujúcimi protokolmi pre prenos IP údajov v DVB systémoch MPE a ULE, pričom navrhované riešenie sa ukázalo ako vhodnejšie pre doručovanie IP údajov v architektúre HBB-Next.

11.00 hod.
Ing. Štefan Krištofík: Príspevok k architektúram a algoritmom samočinnej opravy pamätí RAM

Abstrakt:
Dizertačná práca je zameraná na problematiku samočinnej opravy pamätí RAM, vnorených do systémov na čipe. Cieľ práce je navrhnúť a overiť nový algoritmus opravy bitovo orientovaných pamätí RAM so špeciálnou blokovou architektúrou s vyššou úspešnosťou opravy ako najlepší známy algoritmus samočinnej opravy pre blokové pamäte a s garanciou nájdenia optimálneho riešenia opravy pre pamäte. V dizertačnej práci sa uvádzajú základné princípy a výsledky architektúr vstavanej samočinnej opravy pamätí s dôkladnou analýzou a porovnaním existujúcich algoritmov opravy pamätí. Podrobný návrh nového algoritmu je spracovaný na úrovni základných operácií pamätí adresovaných obsahom, ktoré sa používajú na uchovávanie údajov. Uvedený je opis zbierania a ukladania poruchových informácií a opis priebehu prideľovania záloh na opravu nájdených porúch v pamäti. V práci je formálne dokázaná platnosť viacerých všeobecných princípov a pravidiel opravy vnorených pamätí, využívaných pri návrhu. Úspešnosť opravy nového algoritmu bola vyhodnotená experimentálne pomocou softvérových simulácií a odhad veľkosti pridanej plochy potrebnej na jeho implementáciu na čipe bol vypočítaný analyticky. Dosiahnuté výsledky poukazujú na vhodnosť použitia nového algoritmu opravy blokových pamätí RAM v systémoch na čipe. Pre určité hodnoty parametrov pamätí, ako sú veľkosť, počet záloh, počet kvadrantov a spôsob rozloženia porúch, dosahuje vyššiu úspešnosť opravy ako známe algoritmy pri akceptovateľnej miere pridanej plochy čipu.